Jeseň je každoročne vrcholom hubárskej sezóny. Práve v tomto období roka rastie v lesoch najviac húb. Odborník však varuje, že medzi nimi je aj viacero nebezpečných, ba až prudko jedovatých druhov. Ako priblížil, ľudia si čoraz viac zamieňajú pomerne známu bedľu s veľmi nebezpečným druhom. Tradíciou už bývajú omyly v prípade muchotrávok.
Viacerí z nás považujú jeseň za najkrajšie obdobie roka. Dôvodom je fakt, že práve toto ročné obdobie je najprajnejšie pre výskyt húb.
S výskytom plodníc však priamo úmerne rastie aj šanca, že natrafíme na jedovaté huby.
„Už tradične sú najpočetnejšie muchotrávky, ktoré sú pre mnohých aj najväčšou hrozbou,“ hovorí na úvod pre TVNOVINY.sk profesor z Technickej univerzity vo Zvolene Vladimír Kunca.
Podľa neho jestvuje viacero druhov muchotrávok, ktoré si ľudia mylne zamieňajú buď s plávkou zelenou, alebo s jedlou muchotrávkou červenkastou.
„Muchotrávka zelená a muchotrávka biela sú smrteľne jedovaté a ak sa neposkytne rýchla zdravotná pomoc, končí to smrťou. Menej jedovaté sú muchotrávka tigrovaná a muchotrávka kráľovská,“ vysvetľuje odborník.
Ako priblížil, rozlíšiť ich nie je až také náročné. „V prípade muchotrávok si treba dávať pozor na tzv. ‚kalich smrti‘. Ak ho huba má, je to varovanie, že môže ísť o veľmi jedovatú hubu. Radšej sa takej vyhnime.“
Stav najvyššieho ohrozenia platí aj v prípade hodvábnice veľkej.
„Vyskytuje sa predovšetkým počas teplejších a suchších rokov. Dá sa zameniť s jedlými pečiarkami,“ uviedol Kunca.
„Sú podobné farbou, majú ružové lupene, oba druhy príjemne voňajú. Hodvábnica však nemá prsteň,“ jedným dychom dodáva.
Očarujúcu arómu majú aj bedle vysoké a im podobné druhy, ktorých základné obdobie rastu je práve teraz na jeseň.
Expert však prízvukuje, že sa hromadia smrteľné prípady, keď si dotyční zmýlili takúto bedľu s jedovatou bedličkou ostrošupinatou.
„Ide o druh, ktorý nie je až taký nápadný. Rozdiel oproti bedle vysokej spočíva vo veľkosti plodnice (nadzemná časť húb). Kým bedlička má klobúk široký maximálne do desiatich centimetrov, v prípade bedle vysokej a jej príbuzným druhom je to aspoň raz toľko,“ ozrejmil profesor.
Bedle a bedličky však majú aj ďalšie rozdiely.
„Odporúča sa zbierať bedle na okrajoch lesov, prípadne na lúkach. Bedličky sú prevažne lesné druhy húb, vyskytujúce sa v nižších a v stredných polohách. Bedle majú pohyblivý prsteň, zatiaľ čo bedličky ho pohyblivý nemajú,“ vymenoval Kunca.
Následne prezradil ďalšiu informáciu, o ktorej podľa neho mnohí ani len netušia.
„V posledných štúdiách sa zistilo, že bedlička ostrošupinatá, okrem toho, že obsahuje ten istý jed ako muchotrávka zelená, nesie v sebe aj ďalšie. To z nej robí jednu z najjedovatejších húb na svete, ktorá zabíja veľmi rýchlo.“
Ani samotné bedle však nie sú úplne neškodné. Šarapatu totiž vie narobiť aj jeden nepôvodný druh.
„Mierne jedovatá bedľa záhradná k nám prišla z juhu Európy. Má červenajúcu dužinu, je útlejšia a hrubšia. Rastie tam, kde človek zanechal výraznú stopu,“ predostrel.
Prevencia je v tomto prípade podľa mykológa jasná. „Neodporúčam zbierať bedle na miestach, kde došlo k výraznému zásahu človekom, či už záhrady, hnojiská, komposty atď. A týka sa to aj plodníc ostatných húb.“
Ako Kunca na záver podčiarkol, vždy platí zlaté pravidlo. „Zbierame len to, čo poznáme. Iné huby by sme mali konzultovať výhradne s odborníkom,“ uzavrel.
Hubár zo Svidníka pestuje baranie hlavy na záhrade:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
