Znečistený Malý Dunaj nie je pre domácich žiadnou novinkou. Viacerí Vrakunčania dlhodobo bojujú za zlepšenie, no to akosi neprichádza. Na pôde miestneho zastupiteľstva sa tak v utorok (19. 9.) objavil aj nový generálny riaditeľ BVS Ivan Peschl, ktorý povedal, čo urobia, aby sa situácia aspoň trochu zlepšila.
Malý Dunaj vyhľadávajú mnohí Bratislavčania. Jeho romantické okolie sa stalo známym miestom na prechádzky a cyklotrasu si zase obľúbili športovci.
Jeho vody vyhľadávajú i rybári práve pre bohatý výskyt rýb a krásnu prírodu. Na prvý pohľad nič nenaznačuje, že by niečo nemalo byť v poriadku.
Ak však pochádzate z mestskej časti Vrakuňa, pravdepodobne viete, že rieka má problém. A to poriadneho charakteru.
Niekoľkokrát do roka tam totižto prichádza k viac či menej masívnemu úhynu rýb, ktorého následky sú priam hrozivé. Nikto momentálne ani len netuší, koľko života sa vo vode ešte nachádza.
Ekologická katastrofa sa tam naposledy stala koncom tohtoročného augusta, kedy z okolia Malého Dunaja odniesli šesť ton mŕtvych rýb. Slovenský rybársky zväz vyčíslil škodu na približne 167-tisíc eur.
Za úhyn rýb vinia mnohí práve čistiareň odpadových vôd, ktorá sa vo Vrakuni, kade rieka preteká, nachádza.
„V minulosti, keď sa stavala dažďová kanalizácia, tak nebola dimenzovaná na takéto dažde. Zmenou klímy a životného prostredia sú tie dažde častejšie a intenzívnejšie a v krátkom časovom slede spadne viac vody, ako niekedy za celý mesiac. Kanalizácia jednoducho nestíha,“ vysvetlil nám nedávno Martin Kuruc, starosta Vrakune.
„Preto, keď prídu tieto dažde, čo je asi 5 - 6-krát do roka, tak kanalizačná sieť prepadáva do Malého Dunaja. Nečistoty, ktoré sa nachádzajú na cestách, sa tam dostávajú tiež, pretože ich mechanické zábrany nestihnú všetko zachytiť,“ dodáva starosta s tým, že vo vode sa potom veľmi rýchlo zníži kyslík a následne prichádza k úhynu rýb.
V utorok vo Vrakuni zasadalo miestne zastupiteľstvo. Prišiel aj nový generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Ivan Peschl. Vo svojej pozícii je približne len týždeň.
Otvoril aj tému zníženia intenzity zápachu vrakunskej čističky, do ktorej BVS investuje 3,8 milióna eur. Koncom roka by tiež mal prísť na miestnu komisiu životného prostredia, kde by podal konkrétnejšie informácie a možno aj návrhy riešení.
Neskôr plánujú urobiť stretnutie s občanmi, kde ich o všetkom informujú a povedia tiež, ako sa ich zmeny dotknú. Peschl zároveň prisľúbil, že bude hovoriť pravdu a to, čo si myslí, že BVS dokáže i nedokáže s touto situáciou urobiť.
„Prítok, ktorý bežne ide do čistiarne, je tisíc litrov za sekundu. Tá čistiareň je dimenzovaná na 6-tisíc litrov za sekundu. V čase, kedy sú prívalové dažde, je to na úrovni 30-tisíc litrov za sekundu,“ vysvetlil Peschl na úvod.
Na to, aby sa tam nedostalo viac ako 6-tisíc litrov, čo by čistiareň nevedela spracovať, slúži odľahčovací systém. Jeden je vo vrakunskom lesoparku.
„Automaticky, ako tam ide viac vody, tak sa to vypustí do Malého Dunaja. Je to tak v súlade s povoleniami. To znamená, že ten prietok, ktorý sa v Malom Dunaji vtedy zdvojnásobí, vymýva bahno, čo je usadené na dne, a nastáva tam pokles kyslíka, ktorý má za následok úhyn rýb,“ dodáva.
Ako ďalej povedal, situáciu nedokážu odstrániť hneď. Momentálne preto riešia, o koľko by dokázali zvýšiť kapacity čistiarne.
„Od Záhoria až po Karpaty nie sú dostatočné retenčné nádrže. Chcem sľúbiť, že BVS bude iniciovať diskusiu a budeme investovať prostriedky, aby sme spravili všetky možné projekty a analýzy na to, ako zvýšiť ich počet a kde ich umiestniť, aby sme to vedeli zadržiavať,“ hovorí Peschl s tým, že keby kanalizáciu neodľahčovali, vo Vrakuni by pravdepodobne doslova vybuchla.
Riaditeľ BVS ďalej uviedol, že je potrebné sa porozprávať aj o tom, ako na to môžu dostať eurofondy, aby bol celý projekt finančne zvládnuteľný.
„Chcem sľúbiť, že dáme prostriedky na to, aby sme prišli k nejakému plánu, ako toto čo najlepšie odstrániť, hoci sa to nepodarí za mesiac ani dva, to nie je možné. Skúsime odprezentovať nejaký plán, ako s tým vieme narábať,“ konštatuje Peschl.
Netrúfa si však odhadnúť ani približnú čiastku, koľko by to celé mohlo stáť.
„Budeme radi, keď to pripravíme a predstavíme materiál o tom, ako na to. Potom sa budeme musieť porozprávať o tom, ako sa to zafinancuje,“ hovorí s tým, že nie je v investičných možnostiach BVS, aby to celé zvládla sama.
BVS preto iniciuje celý proces a s dostupnými odborníkmi bude vraj aj diskusia, aby sa našlo riešenie. Problém s úhynom rýb nás totižto takto čaká opäť a bude sa pravdepodobne opakovať.
To, že sa kanalizácia odľahčuje, nefunguje iba na Slovensku, ale v celej Európe. Systém odľahčovania dažďovej vody do recipientu je podľa hovorcu BVS Petra Podstupku bežný vo všetkých veľkých mestách, keďže nie je ekonomicky a veľakrát ani technicky možné, aby čistiarne odpadových vôd boli schopné zachytiť a vyčistiť prúd vody počas prívalových dažďov.
„Len pre ilustráciu, voda v kanalizačnej stoke na ÚČOV Vrakuňa počas týchto prívalových dažďov stúpla v priebehu 45 minút z bežných cca 40 centimetrov na viac ako 2,5 metra,“ dodáva Podstupka.
Tému znečisteného Malého Dunaja sme riešili aj pred pár dňami. Vtedy sme oslovili aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
Povedali nám, že za úhyn môže odľahčovanie odpadových vôd, ale prišlo aj k vypúšťaniu určitého, nateraz presne nezisteného, množstva surových splaškových odpadových vôd len po mechanickom čistení.
Opýtali sme sa preto riaditeľa BVS, ako to je.
„Od predchádzajúceho riaditeľa som mal informáciu, že BVS neporušila žiadne predpisy. Stojíme si za tým, že normy sme dodržali,“ povedal nám Ivan Peschl.
Vyšetrovanie však doteraz nie je ukončené a výsledky, o ktorých budeme informovať, sa teda dozvieme až neskôr.
Pozrite si archívnu reportáž o znečistenom Malom Dunaji.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
