Znečistené vody Malého Dunaja nie sú žiadnou novinkou. Pravidelne, niekoľkokrát do roka prichádzajú správy o hrozivých úhynoch rýb, ktoré tam nachádzajú nešťastní rybári. Kto je tomu na vine?
Malý Dunaj preteká cez okolie bratislavského Slovnaftu, no tiež aj cez viaceré obce v blízkom okolí hlavného mesta. Rodiny jeho okolie poznajú ako príjemné miesto na romantické prechádzky, rybári ho zase vyhľadávajú pre bohatý výskyt rýb. Vo vodách sa vraj dokonca nachádza aj bobor.
Pri rieke skutočne môžeme nájsť hojný zástup fauny i flóry, no práve tá je v posledných dňoch opäť ohrozená. Na vodách Malého Dunaja sa totižto v auguste odohrala ekologická katastrofa, ktorá spôsobila masívny úhyn rýb.
Domáci na problém upozorňujú už celé roky a na sociálnej sieti si založili aj skupinu s názvom Malý Dunaj - Nie je nám to jedno. Práve tam si najčastejšie zdieľajú rôzne postrehy, ktoré pri rieke zaznamenali.
Obvykle však nejde o žiadne pozitívne správy, či príjemné fotografie. Naopak, to, čo ľudia ohľadom rieky obvykle odpozorujú, napĺňa skôr katastrofické scenáre.
Vody Malého Dunaja sú medzi domácimi totižto známe tým, že sú pravidelne znečistené. Úhyn rýb, ktorý je rekordný najmä v posledných dňoch, tam nie je vlastne ničím ojedinelým.
Toaletný papier zachytený na konároch stromov, plávajúce škvrny na hladine, neuveriteľný neporiadok v okolí rieky či rôzny bordel, ktorý ľudia vytiahli priamo z vody. Aj to je podľa príspevkov v spomenutej skupine častou a smutnou realitou Malého Dunaja.
Mnohí rybári a nie len oni, vinia za katastrofálny stav čistiareň odpadových vôd, ktorá sa vo Vrakuni nachádza. Tvrdia, že do vody prepúšťa či dokonca vypúšťa mnohé látky, ktoré by tam jednoducho nemali byť.
Martin Kuruc, starosta bratislavskej Vrakune nám vysvetlil, že podobná situácia sa opakuje vždy, keď príde veľký a návalový dážď.
„V minulosti, keď sa stavala dažďová kanalizácia, tak nebola dimenzovaná na takéto dažde. Zmenou klímy a životného prostredia sú tie dažde častejšie a intenzívnejšie a v krátkom časovom slede spadne viac vody, ako niekedy za celý mesiac. Kanalizácia jednoducho nestíha,“ vysvetlil Kuruc.
„Preto keď prídu tieto dažde, čo je asi 5-6 krát do roka, tak kanalizačná sieť prepadáva do Malého Dunaja. Nečistoty, ktoré sa nachádzajú na cestách sa tam dostávajú tiež, pretože ich mechanické zábrany nestihnú všetko zachytiť,“ dodáva starosta s tým, že vo vode sa potom veľmi rýchlo zníži kyslík a následne prichádza k úhynu rýb.
Podľa jeho slov sa už spojil s novým riaditeľom Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), ktorý hneď prisľúbil, že príde na miestne zastupiteľstvo a vysvetlí situáciu. Dohodnutí sú tiež na tom, že BVS predstaví návrhy, ktoré by mohli prijať okamžite, aby sa situácia neopakovala.
Peter Podstupka, hovorca BVS vysvetľuje, že voda v kanalizačnej stoke na ÚČOV Vrakuňa počas týchto prívalových dažďov stúpla behom 45 minút z bežných cca 40 centimetrov na viac ako 2,5 metra.
Vybudovane čistiarne, ktorá by to zvládla by podľa neho odhadom stálo dve až tri a pól miliardy eur a to bez započítania ceny pozemkov. Ďalšie stámilióny by však stálo prerobenie kanalizačnej siete tak, aby bola schopná dažďovú vodu do čističky doviezť.
Podľa ich interných meraní, BVS dodržala manipulačný poriadok a aj všetky predpisy.
„Jedným z riešení je adaptovanie sa na zmeny klímy priamo v prírode a odpojiť od kanalizácie čo najviac spevnených plôch. Teda je potrebné podporiť vodozádržné opatrenia v mestách, výstavba retenčných nádrží alebo vsakovacích jám priamo v lokalitách, kde voda spadne a vôbec ju nepúšťať do kanalizácie,“ uzatvára Podstupka.
Súhlasia s ním aj na bratislavskom magistráte. Podľa hovorcu Petra Bublu v tomto robí Bratislava viaceré opatrenia – pribúdajú zelené vodozádržné pásy či osádzajú vodopriepustnú dlažbu namiesto asfaltu.
„Pri investičných zámeroch, ktoré mesto posudzuje, dbáme na to, aby investor vybudoval v rámci svojich projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene, ktoré vedia zadržať zrážkovú vodu. O to menej zrážkovej vody potom ide do kanalizácie. Pri všetkých nových projektoch zameraných na revitalizáciu verejného priestranstva venujeme pozornosť riešeniam, ktoré reagujú na zmenu klímy a prinášajú vodozádržné opatrenia,“ dodáva Bubla.
Inšpektorát životného prostredia Bratislava prijal naposledy správu o hromadnom úhyne rýb v obci Zálesie prostredníctvom havarijnej linky dňa 29.08.2023 o 7:21 hodine.
„Bol potvrdený hromadný úhyn rýb rôznej veľkosti a druhu v počte približne 100 kusov. Odhad o počte uhynutých rýb bol známy približne dve hodiny po nahlásení udalosti našim inšpektorom. Nakoniec sme na celom úseku napočítali približne 6 ton uhynutých rýb,“ hovorí Dávid Vido, hovorca Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).
Situáciu i naďalej monitorujú a zbierajú uhynuté ryby. Slovenský rybársky zväz vyčíslil škodu na približne 167 000 eur.
Aj SIŽP viní z ekologickej katastrofy najmä kombináciu klimatických faktorov. „Dlhotrvajúce vysoké teploty, intenzívne zrážky, kedy dochádzalo k odľahčovaniu odpadových vôd z Ústrednej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni, jednak pred čistiarňou z odľahčovacích objektov, ale aj k vypúšťaniu určitého nateraz presne nezisteného množstva surových splaškových odpadových vôd len po mechanickom čistení,“ hovorí Vido.
Ako dodáva, mimoriadne zhoršenie vôd zo dňa 29.8.2023 je stále v šetrení Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Rybár Andrej Rakovský sa medzi domácimi stal už známou postavou, práve pre svoj aktivizmus ohľadom Malého Dunaja. Vo Vrakuni je aj členom miestnej komisie výstavby, územného rozvoja, životného prostredia a dopravy.
Smutnú situáciu na rieke sleduje už dlhé roky. „Venujem sa tomu ako laik osem rokov, do hĺbky šesť. Za ten čas som toho veľa odsledoval aj odkomunikoval a to aj s bývalými zamestnancami BVS. Tí mi prezradili, že o probléme vedia, ale z vedenia neprichádza snaha o riešenie. Vždy to zahrajú do out-u, že sa to buď nedeje, alebo sa to nedeje v takej miere,“ konštatuje smutne.
Podľa jeho slov za osem dlhých rokov nikto neinvestoval ani jediné euro do nejakej obnovy, či opatrení, ktoré by situácii predchádzali. Minulý rok bola pri úhyne vyčíslená celková škoda na viac, ako 317 000 eur.
Keďže je sám rybár, na svojom okolí a na prírode mu záleží. Bol jedným z prvých, ktorí boli pri masívnom úhyne z konca augusta. Často ho ľudia kontaktujú, keď vo vodách Malého Dunaja nájdu niečo, čo by tam podľa nich nemalo byť. Ak môže, situáciu uteká okamžite skontrolovať.
Malodunajské ryby už rybári podľa neho pre istotu nejedia. Prebieha tu len športový rybolov - po ulovení sa ryba odfotí a púšťa naspäť.
Nikto podľa Rakovského nevie, koľko rýb v Malom Dunaji vlastne zostalo. „Minulý rok nám pohynulo veľa generačným rýb - teda takých, ktoré boli reprodukcie schopné. Tento rok takisto. Kto bude tie ryby produkovať? My, ako rybári tam vieme dať len také ryby, ktoré nám predajú. Nikto nám však nepredá väčšie, generačné ryby.“
Nasádzať teda dokážu len menšie kusy, ktoré sa ešte nedokážu rozmnožovať. Potom zostáva len čakať, či prežijú.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
