Ratujú životy a sú k dispozícii nonstop. Záchranári vyrážajú do terénu k pacientom deň čo deň, noc čo noc.
Jednu noc v službe si vyskúšal minister zdravotníctva Michal Palkovič. Cieľom bolo zistiť, ako systém záchrany funguje v praxi. „My môžeme teoretizovať, môžeme sa baviť na tej najvyššej úrovni, ale nikdy to nie je také ako keď to na vlastné oči človek vidí a zažije ako ten systém funguje a kde vidí rezervy, ktoré dokáže možno odstrániť.“ S týmito slovami prišiel minister zdravotníctva na stanicu záchranárov v Starom meste v Bratislave. Na prvý výjazd sme vyštartovali pred 22.00 h.
Aj keď nás prvý pacient čakal pri vchode a do sanitky vošiel po vlastných, má zranenia, ktoré treba ošetriť. „Pacient po kolapse údajne stratil doma vedomie, odpadol na podlahu, na udalosť si pamätal a pritom si spôsobil úraz dutiny ústnej, kde si vybil jeden zub a druhý sa mu hýbal,“ vysvetľoval záchranár Roman Vlník. Na mieste sa chvíľu zdržíme, záchranári pacienta prezrú a následne usúdia, že musí ísť do nemocnice. Sanitka ho odváža do Univerzitnej nemocnice v Ružinove. Na urgente si pacienta prevzali lekári na stomatochirurgii.
Tu sa práca záchranárov končí. Smerujeme naspäť na stanicu. Po príchode sme sa ani neohriali a operačné stredisko hlási ďalší výjazd. Tentokrát ide o pacienta, ktorý má mať mŕtvicu. Do terénu preto vyráža iná posádka – aj s lekárom. V prípade cievnej mozgovej príhody musí byť zásah obzvlášť rýchly. Ak pacient dostane pomoc včas, je veľká pravdepodobnosť, že sa bude môcť vrátiť do bežného života bez následkov. „Ide o pacienta, ktorý si zavolal záchranku, pretože nevedel hýbať pravou rukou – myslel si, že má mŕtvicu. Ale v podstate hneď potom sa mu začal lepšiť zdravotný stav. Bol natoľko slušný, že zavolal, že už nemajú chodiť,“ prezradil nám samotný minister Palkovič. Sanitka už ale v tom čase bola takmer na mieste. „Samozrejme nejakú rolu hral alkohol, asi aj nie zrovna najmenej, ale aj taká únava, preťaženosť, slabosť. Bola mu podaná sanačná liečba, čiže magnézko a podpísal, že bol poučený,“ dodal minister.
„Čiže ak by ste to mali vyhodnotiť, bol to jeden tých takých skôr zbytočných výjazdov?“ pýtame sa.
„No nie úplne opodstatnený. Skutočne, keby ten pacient možno ešte chvíľku počkal, sledoval sa ... na druhej strane samozrejme ten pacient nevie rozhodnúť, že či to naozaj nemôže byť mŕtvica, pretože v tej situácii, keď nevie hýbať rukou, tak je to veľmi ťažko rozlíšiteľné, ale áno – je to také hraničné v tomto prípade,“ odpovedá minister.
O druhej v noci sa presúvame na inú stanicu – do Podunajských Biskupíc. Do terénu vyrážame okamžite. Pacientka je totiž vzdialená 10 kilometrov. „Boli sme privolaní k pacientke 39-ročnej s ťažkosťami neurologického pôvodu s tým, že sama sa pokúšala o nejakú samoliečbu, ktorá nebola samozrejme účinná. Z toho dôvodu sme boli privolaní,“ opisuje okolnosti okolnosti záchranár Peter Sabanoš. Na mieste sme strávili asi hodinu a ani v tomto prípade nebol potrebný prevoz do nemocnice. „Pacientka dostala vnútro-žilovú liečbu v zmysle kompetencie, v zmysle zákona a stav sa zlepšil a nevyžaduje prevoz do zdravotníckeho zariadenia,“ dodáva záchranár.
Ministerstvo zdravotníctva plánuje relatívne veľkú reformu záchranných zdravotných služieb. Týkať sa bude aj pracovných podmienok v priestoroch staníc. Mnohé z nich sú totiž v zlom stave. „Tam práve je plán obnovy, ktorý má za cieľ urobiť nových 55 staníc. Ale treba povedať, že na Bratislavu takéto zmeny nie sú plánované a tu asi bude treba sa naozaj zamyslieť nad tými priestormi – Predsa len tri posádky tlačiace sa v jedných nebytových priestoroch – nie je úplne ideálne,“ dodáva minister. V nočnej službe si minister všimol ešte jednu zásadnú vec, ktorá prácu záchranárov spomaľuje. „Čo dosť výrazne rezonovalo bola relatívne malá elektronizácia – vypisovanie papierov rukami, písanie záznamov. V dnešnej dobe určite tá elektronizácia smerom do tabletov,“ myslí si minister.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
