Pre skladateľa, alebo textára je poctou, ak sa s jeho pesničkou stotožnia ľudia natoľko, že ju považujú za ľudovú. Ako napríklad Čerešne Milana Lasicu. Podobný jav môže nastať aj pri rôznych ľudových pravdách, o ktorých možno málokto vie, že sa zrodili v hlavách marketérov. Pozrite sa, kde sa vzalo pravidlo, že by sme denne mali prejsť 10-tisíc krokov.
Ľudia zväčša považujú tvrdenie, že by mal človek prejsť 10-tisíc krokov za deň za fakt.
„Pochádza to z roku 1965 z Japonska. Rok po olympiáde boli ľudia namotivovaní a chceli sa viac hýbať. Vedci videli technologický pokrok - ľudia mali autá, eskalátory výťahy. Zároveň však vedeli, že ak sa ľudia budú viac hýbať, budú šťastnejší a zdravší,“ opisuje špecialista na obsahový marketing Filip Kuna.
Bola tam v tom čase jedna firma, ktorá vymyslela moderný krokomer, pokračuje Filip. Prístroj sa v preklade do slovenčiny volal „desaťtisíc krokov“.
Následne štúdie preukázali, že je to skutočne tak. Ak počas dňa viac kráčame, tak to má pre naše zdravie benefity.
„Ukazuje sa, že každých dvetisíc krokov, ktoré spravíme, nám dokáže znížiť riziko odvrátiteľných ochorení o osem až jedenásť percent,“ hovorí odborník na zdravú životosprávu Michal Páleník.
Človek by mal denne urobiť najmenej 7-tisíc krokov. Tí, ktorí sa držia 10-tisícového pravidla, pociťujú ešte viac výhod.
Treba však podotknúť, že žiadne neplatí stopercentne pre každého. Ako pri každom inom pohybe, aj pri kráčaní je to individuálne.
V reportáži z Reflexu sa dozviete aj to, ako vznikla podobná ľudová pravda, že keď budeme jesť veľa mrkvy, budeme mať sokolí zrak. V tomto prípade však ide o úplný mýtus.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
