Sú ako predtrávené a prejedáme sa ich. Vedci začínajú riešiť fenomén takzvaných ultra spracovaných potravín. Častokrát sa medzi ne radia aj jedlá, ktoré považujeme za zdravé.
Zamýšľate sa pri nakupovaní niekedy nad tým, akú cestu absolvoval produkt, ktorý si práve dávate do košíka? Cesta kukuričného zrnka môže byť úplne odlišná. Kým sa k vám dostane napríklad v podobe prefabrikovaných lupienkov, najskôr sa vo fabrike uvarí, namočí, rozdrobí na cesto, vyreže do požadovaného tvaru, vypráža a nakoniec sa pridá soľ, či zvýrazňovače chuti.
„Ďalej sa do nej pridá veľké množstvo oleja a pečie sa to pri vysokej teplote, čo neúmerne zvyšuje energetickú hodnotu potraviny. Toto má na 100 gramov okolo 85 až 96 kilokalórií, toto 500 až 600. To je obrovský rozdiel a nie je to pre telo prirodzené. Ďalej sa do toho pridávajú rôzne aditíva, koreniny, ktoré zlepšia textúru a dá sa povedať pravdepodobnosť, že tú potravinu zjeme. Viac nám chutí,“ hovorí Michal Páleník, výživový poradca.
„Je to štandardne niečo, čo je už predpripravené a nájdeme to v obchode. Sú to rôzne fast foody, sú to predpripravené mäsá, jedlá, ktoré v skutočnosti už sú ako keby predtrávené, že ten človek sa veľmi nenapracuje pri spracovaní tých potravín v čreve a tráviacom trakte. Čo znamená že býva skôr hladný a menej najedený,“ vysvetľuje Boris Bajer z Centra výživy a tréningu.
Vedci, ktorí pôsobia pod Organizáciou spojených národov, vypracovali novú klasifikačnú škálu. Systém NOVA rozlišuje štyri skupiny potravín. Do prvej kategórie spadajú nespracované potraviny ako zelenina, vajcia, či mäso. Štvrtou skupinou sú ultra spracované priemyselné výrobky.
„My zjeme obrovské množstvo takýchto ultra spracovaných potravín za krátky čas a náš mozog si nestihne uvedomiť, že zjedol oveľa viac energie a látok, ktoré potreboval ako mal. Ale už je neskoro. Takže sme schopný za 10 minút dostať do seba 3 až 4-krát toľko energie, čo by nám v prípade obyčajného zemiaku nehrozilo,“ pokračuje M. Páleník.
Výživoví poradcovia vyvracajú mýtus, že zdravé jedlo je drahé. Nemusíme kupovať len exotické ovocie, ktoré vidíme na sociálnych sieťach.
„Množstvo našej domácej zeleniny, mäsa, vajíčok je niečo, čo si vieme dovoliť. A radšej teda jesť v menšom, ale kvalitnejších potravín,“ radí Boris Bajer.
Ako je to teda? Prejedajú sa Slováci neúmerne?
„Prejedajú sa nielen Slováci, ale dá sa povedať že ľudia na celom svete. Už sa nedá rozprávať že ľudia v Ázii toľko nejedia, ale ľudia v Afrike. Prudko sa zdvíha podiel obezity a môže za to predovšetkým takzvaný junk food, čiže ultra spracované potraviny,“ tvrdí Michal Páleník.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
