OĽANO ide do volieb v koalícii s ďalšími stranami a na vstup do parlamentu potrebujú sedem percent. Aktuálne prieskumy im merajú len okolo šiestich. Politológ pripomína, že v ohrození nie sú len Obyčajní, ale aj ďalšie malé strany a prepadnúť môže až každý štvrtý hlas. Ak sa OĽANO do parlamentu nedostane, pomôže to najmä Smeru a Hlasu.
Igor Matovič pristúpil na riskantný krok. Spolu so stranami Za ľudí a Kresťanská únia vytvoril koalíciu a na vstup do parlamentu potrebujú sedem percent.
V posledných parlamentných voľbách to koalícii PS a Spolu nevyšlo. Od parlamentu ich delilo necelých tisíc hlasov.
Matovič si však trúfa. Vyhlásil, že určite sedempercentnú hranicu dosiahne. Aktuálne mu prieskumy verejnej mienky jasnú šancu nedávajú. Matovič je tak najvzdialenejší parlamentu od svojho vstupu do politiky.
Matovičovo OĽANO po jeho nástupe do čela vlády v roku 2020 rapídne padlo. V čase najväčších kríz sa pohybovalo aj pod hranicou zvoliteľnosti.
Posledné prieskumy preferencií merajú Obyčajným okolo šesť percent. Do volieb ostávajú ešte skoro tri mesiace a Matovič už raz ukázal, ako dokáže v priebehu pár dní zmeniť náladu medzi voličmi.
Je to aj Matovičov častý argument. Agentúram neverí, lebo vraj zámerne nedávali jeho hnutiu veľké šance a nakoniec voľby v roku 2020 suverénne vyhral.
Pred parlamentnými voľbami však platilo dvojtýždňové moratórium na prieskumy verejnej mienky. Veľa voličov sa pritom rozhoduje na poslednú chvíľu a výsledky preto môžu prekvapiť.
Sociológ a šéf prieskumnej agentúry FOCUS Martin Slosiarik si netrúfa odhadnúť, ako dopadne OĽANO v týchto voľbách. Pripomína, že preferencie sa posledné dni pred hlasovaním dynamicky menia.
Šancu na prekročenie sedempercentnej hranice však podľa neho Obyčajní ľudia majú.
Politológ Radoslav Štefančík si myslí, že to bude veľmi tesné. „Matovič išiel do risku, pretože volič sa už nenechá obalamutiť jeho kvetnatými rečami. Už má reálnu skúsenosť s tým, ako túto krajinu viedol,“ myslí si politológ.
Pripomína aj to, že väčšina relevantných strán vylučuje spoluprácu s Matovičom, a preto je jeho koaličný potenciál nulový.
„Politické strany by však nemali mať ambíciu dostať sa len do parlamentu, mali by ukázať, že sú ochotné a schopné prebrať na seba zodpovednosť za spravovanie vecí verejných a riešiť problémy v prospech občana,“ hovorí Štefančík.
Ak sa stane, že OĽANO nakoniec sedem percent vo voľbách nedá, opäť prepadne veľké množstvo hlasov. Politológ upozorňuje, že v pásme ohrozenia nie je len Matovič, ale aj ďalšie malé strany.
Okolo štyroch až piatich percent sa pohybujú SaS, SNS, Demokrati, KDH či Aliancia. Podľa Štefančíka môže tieto voľby prepadnúť až každý štvrtý hlas.
To pomôže veľkým stranám a dáva to veľký priestor Robertovi Ficovi na vytvorenie pohodlnej väčšiny.
„Robert Fico možno raz postaví Igorovi Matovičovi pamätník. Za to, že ho po voľbách 2023 dostal do parlamentu a možno aj späť do vlády,“ konštatuje Štefančík.
Denník N prepočítal niekoľko scenárov, ako by vyzeralo rozloženie síl v parlamente, ak by sa tam nedostali OĽANO a ďalšie strany. Vychádzali z posledného prieskumu agentúry FOCUS pre TV Markíza.
Z neho vyplýva, že by Obyčajní získali pod sedem percent a za normálnych okolností by to znamenalo desať kresiel v parlamente. Ako koalícia ale potrebujú sedem percent a teda ich desať kresiel by si rozdelili strany, ktoré by sa do Národnej rady dostali. Tu treba pripomenúť, že ako koalícia ich nemerali ešte žiadne prieskum.
Šesť kresiel by si vzali Smer a Hlas. V takom prípade by mohli vytvoriť vládu so SNS, ktorá by podľa prieskumu mala desať poslancov. Vytvorili by tak tesnú väčšinu.
Na druhej strane, by mohol skladať vládu aj Peter Pellegrini s Progresívnym Slovenskom, KDH a SaS. Ak by sa pridala aj Sme rodina, mali by pohodlnú väčšinu 87 poslancov.
Ak sa všetkým spomínaným stranám podarí prekonať potrebnú hranicu, nastane zaujímavá situácia. Do Národnej rady sa môže dostať rekordné množstvo strán. Reálny scenár je aj to, že voľby skončia patom a nikto nebude vedieť zložiť väčšinu. V takom prípade by pokračovala vláda Ľudovíta Ódora až do ďalších parlamentných volieb.
Z postu neodstúpi a parlament ho nedovolá. Mnohí poslanci chýbali na rokovaní parlamentu, kde mali odvolávať Borisa Kollára. Plénum tak nebolo uznášaniaschopné. Pozrite si reportáž (4.7.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
