Letí vesmírom milióny kilometrov od Zeme, aby skúmala prvú planétu slnečnej sústavy. Misia Bepi Colombo má na palube aj prístroj zo Slovenska. Dostať sa k Merkúru však nie je jednoduché.
Pred piatimi rokmi odletela zo Zeme ambiciózna misia. Jej cesta k Merkúru je mimoriadne náročná.
„Merkúr je v podstate nepoznaný, tam ešte málokto bol, pretože je veľmi ťažké dostať sa tam,“ hovorí astrofyzik z Ústavu experimentálnej fyziky SAV Pavol Bobík.
Projektový manažér misie Ulrich Reininghaus vysvetľuje, že keď sa letí k Slnku, k najväčšiemu gravitačnému elementu v slnečnej sústave, neustále treba zrýchľovať. V tomto prípade to však je naopak - potrebujú pribrzdiť.
Sonda na to okrem najvýkonnejších iónových motorov využíva takzvané gravitačné asistencie planét. Teraz preletela okolo Merkúra a poslala zábery, ktoré berú dych. Definitívne pri ňom zakotví o dva roky. So slovenským prístrojom na palube.
Šesť rokov pracovali slovenskí vedci na prístroji zvanom Picam. Planetárna iónová kamera bude skúmať povrchové zloženie Merkúra.
„Merkúr nemá atmosféru, takže pri bombardovaní slnečným vetrom a energetickými časticami vyletujú z povrchu Merkúru ionizované atómy a to je vlastne hmota Merkúru. Analýzou týchto iónov vieme zistiť chemické zloženie povrchu,“ vysvetľuje Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Prístroj už aj poslal prvé merania a výsledky publikovali aj v časopise Nature. Sonda sa neskôr na orbite planéty rozdelí na dva moduly. Skúmať budú napríklad ľad na póloch, kde Slnko nesvietilo už milióny rokov.
„Hlavným cieľom je napríklad výskum magnetického poľa. Magnetické pole má Merkúr, na rozdiel od Venuše či Marsu, vnútorné ako Zem,“ dodáva Bobík.
Raz sa možno na Merkúr aj pozrieme. Má pevný povrch a hoci je najbližšie k Slnku, sú oblasti, kde sa dá prežiť.
„Merkúr má vysoké teploty len na rovníku. Na určitej šírke sú to teploty, ktoré sú blízke Zemi, takže raz tam môže ľudská noha nechať svoj odtlačok,“ myslí si Bobík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
