Patrí k najrýchlejším ženám sveta a k motošportu sa dostala úplnou náhodou. Michaela Dorčíková na pretekárskych okruhoch často potrápi aj mužov.
Napriek tomu, že si výsledkami vydobyla miesto medzi elitou v športe, v ktorom dominujú silné motory, pociťuje rodové nerovnosti. S najlepšími ale drží krok aj napriek tomu, že ju limituje vážny hendikep.
Miška sa s hendikepom už narodila. Nemá zdravú jednu ruku, čo jej spôsobuje problém pri úchope volantu. „Musím s tým žiť, nedokážem to zmeniť. Tak žijem a pretekám,“ hovorí s optimizmom.
K autám ju to tiahlo už od detstva. Najskôr túžila len sedieť na prednom sedadle auta, neskôr si chcela spraviť vodičský preukaz a nakoniec sa z rýchlej jazdy stala vášeň. Zlomový bod nastal vtedy, keď ju priateľ zobral na motokáry. Vtedy mala Miška 21 rokov.
„To bolo na začiatok takej kariéry pomerne neskoro. Všetci profesionálni pretekári začínajú trénovať už v detstve,“ vysvetľuje. Miška vynaložila maximum úsilia na to, aby dobehla to, čo zameškala. Pretekaniu venovala všetok svoj voľný čas aj zarobené peniaze.
Dnes už patrí k najrýchlejším ženám nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Napriek tomu v motošporte stále pociťuje rodové stereotypy. „Muž často neznesie porážku od ženy. Musela som veľa trénovať a dokázať im, že som rovnocenný súper,“ tvrdí pretekárka.
Pretekanie je pre Mišku náročné aj po finančnej stránke. Pokiaľ ju nespozoruje niekto z rodiny, musí si peniaze zohnať inde. Tvrdí, že uživiť sa motošportom na Slovensku nie je veľmi blízko realite. „Nikdy nebolo mojím cieľom z toho zarábať. Bolo by však skvelé, keby som za to nemusel platiť,“ popisuje.
Pre mladú pretekárku je dôležité, že našla niečo, čo ju robí šťastnou. „Kým budem žiť, budem naďalej jazdiť,“ dodáva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
