Alexandra sa narodila so zrakovým postihnutím, no ani to jej nezabránilo, aby šla za svojimi snami. Ona sama tvrdí, že práve vďaka hendikepu je tam , kde je.
V sedemnástich sa dostala medzi svetovú špičku paralympijských lyžiarov. Rodičia ju odmalička viedli k športu a správali sa k nej ako k zdravému dieťaťu. Nemala žiadne úľavy a ona im je za to dnes veľmi vďačná.
Keď sa Saška narodila, všetko bolo v poriadku. Diagnózu jej zistili až v predškolskom veku. Prestávala vidieť, v škole mala problémy s čítaním. Lekári jej nakoniec diagnostikovali stargardtovu chorobu.
„Keď som bola malá, ani som nevnímala, že budem mať ťažší život ako zdraví ľudia,“ tvrdí Alexandra.
Alexandrin hendikep spôsobuje, že sa jej dokopy zlievajú všetky farby a pred sebou vidí len veľkú machuľu. Periférne videnie ostalo bez poškodenia.
Keď sa Saškini rodičia o diagnóze dozvedeli, bolo pre nich ťažké to spracovať. Rovnakou chorobou trpí aj jej brat. Majú skvelý vzťah a sú si vo všetkom nápomocní. „ Hneď na začiatku som pochopila, že sa nemôžem tomu poddať ale musím hľadať možnosti, ako im uľahčiť život,“ hovorí ich mama.
Saške nepomáhajú okuliare a jej hendikep sa nedá liečiť. Napriek tomu sa však nevzdáva. „Nechcela som ostať sedieť v kúte a plakať, chcela som urobiť všetko pre to, aby som sa mala lepšie,“ tvrdí.
Aj napriek diagnóze má veľa záľub. Okrem športu si rada kreslí a hrá na gitare. Jej mama ju popisuje ako nebojácne a priebojné dievča.
Alexandra chce pri športe ostať. Do budúcna by možno rada trénovala iné telesne postihnuté deti a okrem toho chce byť žurnalistkou. Chce písať o problémoch v športe a dostať do povedomia hendikepovaných športovcov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
