Od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej uplynulo viac ako päť rokov a objednávatelia stále nie sú odsúdení. Rozsudok verejnosť očakáva v piatok pred Špecializovaným trestným súdom.
V kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej súd rozhodne v piatok 19. mája o 15.00 h. Špecializovaný trestný súd vec prejednáva znova potom, čo jeho pôvodný rozsudok zrušil Najvyšší súd.
Z úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a z príprav vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica prokuratúra viní Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Oni vinu odmietajú.
Pojednávanie budeme sledovať minútu po minúte a rozsudok vám prinesieme naživo.
Telá Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej objavili 25. februára 2018. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar vyhlásil, že motívom vraždy bola práca investigatívneho novinára.
Kuciak sa vo svojich článkoch venoval korupcii, podozreniam z daňových podvodov či prepojeniam oligarchov na politické špičky. Veľkú časť jeho práce tvorili kauzy Mariana Kočnera.
Úkladná vražda novinára spustila na Slovensku najväčšie protesty v moderných dejinách. V mestách po celej krajine sa pravidelne zhromažďovali masy, ktoré žiadali odchod vládnej garnitúry aj výmenu na čele polície.
Výsledkom bol odchod Roberta Fica z postu premiéra, ktorého vystriedal Peter Pellegrini. Rezignovali viacerí ministri, no vláda v zložení Smer, SNS a Most-Híd pokračovala až do riadnych volieb v roku 2020.
Postupne sa vymenilo aj celé vedenie polície. Počas vyšetrovania vraždy Kuciaka sa otvorili ďalšie kauzy. Viacerí nominanti Smeru začali vypovedať o korupčnom systéme v polícii. Vyšetrovať sa začali aj korupčné prípady v súdnictve.
Výrazný posun vo vyšetrovaní vraždy nastal v septembri 2018, keď NAKA zadržala v Kolárove skupinu ľudí. Medzi nimi Alenu Zsuzsovú, Zoltána Andruskóa, Miroslava Marčeka aj Tomáša Szaboa.
S políciou začal spolupracovať aj bývalý novinár a exsiskár Peter Tóth. Priznal, že na pokyn Mariana Kočnera dal sledovať novinárov vrátane Kuciaka. Na verejnosť sa dostali zábery zo sledovania. Kočnerovi pomáhali aj ľudia v polícii, ktorí vytvárali „pavúkov“ o sledovaných osobách.
Kočner mal k dispozícii osobné údaje aj Kuciaka a mal prehľad o jeho každodennom pohybe.
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že vraždu Kuciaka si objednal Marian Kočner, pretože ho ohrozoval svojimi článkami. Objednávku za neho riešila Alena Zsuszová, ktorá ju zadala Zoltánovi Andruskóovi a ten vraždou poveril Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa.
Ako prvý sa priznal Andruskó, ktorého súd odsúdil na 15 rokov. Právoplatne odsúdení sú aj Marček a Szabó.
Súdny proces s Kočnerom a Zsuzsovou je považovaný za jeden z najväčších v našich dejinách. Dôležitým dôkazom podľa obžaloby bol mobil Mariana Kočnera a komunikácia cez aplikáciu Threema.
V nej si podľa prokuratúry v šifrách písal so Zsuzsovou aj o vražde. Tretieho septembra 2020 Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozhodol, že Kočner a Zsuzsová si vraždu Kuciaka neobjednali.
Senát považoval dôkazy za nepriame, ktoré na seba nenadväzovali. Komunikácia v Threeme podľa sudcov nebola jednoznačná, pretože obsahovala emotikony a šifry a nedá sa teda podľa nich vyvodzovať záver, že sa obžalovaní rozprávali o vražde Jána Kuciaka.
Prokurátor sa voči rozhodnutiu odvolal a tak celý prípad smeroval na Najvyšší súd. Senát Najvyššieho súdu 15. júna 2021 zrušil Kočnerovi a Zsuzsovej nevinu a rozhodol, že Špecializovaný trestný súd má vec prejednať znova.
„Nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami, neodôvodnil zrozumiteľne rozhodnutie, nevykonal všetky dôkazy. Dôkazy, ktoré vykonal, hodnotil podľa NS SR izolovane, z čoho vyplynul nesprávny právny záver rezultujúci do oslobodzujúceho rozsudku.“ vyhlásil vtedy predseda senátu Najvyššieho súdu Peter Paluda.
Senát Špecializovaného trestného súdu k veci zasadol znova v apríli 2022. Súd rozhoduje aj o príprave vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a Daniela Lipšica. Aj z nich sú obžalovaní Kočner a Zsuzsová.
Vinu odmietajú. Prokurátor Matúš Harkabus v záverečnej reči vyhlásil, že zavraždený Ján Kuciak bol pre Kočnera spomedzi novinárov najväčšou hrozbou. Podotkol, že Kuciak venoval podnikateľovi v roku 2017 „smršť článkov“.
Kočner je podľa prokurátora jediný človek, ktorý by mal záujem na likvidácii Kuciaka, Žilinku, Šufliarskeho aj Lipšica. V tomto prípade čelia obžalobe štyri osoby - Marian Kočer, Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič.
Prokurátori navrhli Kočnerovi aj Zsuzsovej doživotný trest. Nie sú podľa nich schopní nápravy.
Kočnerov obhajca Marek Para naopak tvrdí, že všetky dôkazy, ktoré predložila obžaloba, sú iba nepriame.
„Predpoklad obžaloby, vzťahujúci sa na motív, ako aj na skutočnosť, že objednávateľom všetkých skutkov je jedna a tá istá osoba, je založený na nepriamom dôkaze,“ zdôraznil Para s tým, že ide o výpoveď Zoltána Andruska. V záverečnej reči opakovane spochybnil jeho vierohodnosť.
Tvrdil, že dokazovanie vylúčilo motív Kočnera objednať si vraždy prokurátorov. Dodal, že v prípade súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica nebola preukázaná ani len existencia objednávky alebo prípravy vraždy.
Prípad môže aj po tomto rozsudku opäť skončiť na Najvyššom súde.
Pozrite si zhrnutie vývoja kauzy pred súdom (21. 2. 2023):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
