Pľúcna artériová hypertenzia. Ochorenie, ktoré si mýlia s astmou a príznakmi sa podobá aj obezite. Niektorí si dokonca myslia, že nevládzu pre zlú kondíciu. Pri neskorom diagnostikovaní môžu byť následky nezvratné. Dnes je svetový deň tejto zriedkavej a nevyliečiteľnej choroby.
„Naozaj by som si chcel možno ten jeden deň vyskúšať, aké je to byť, nepovedzme vrcholovým športovcom, ale tým človekom, ktorý sa môže zobrať na 12 hodín a ide na tú túru,“ hovorí pacient s pľúcnou hypertenziou.
Pre niekoho maličkosť, no pre 28-ročného Lukáša Gondáša niečo nepredstaviteľné. Pľúcnu artériovú hypertenziu mu zistili, keď mal len 2 roky.
Už po pár minútovej prechádzke sa cíti tak, akoby mal vraj na hrudi 10-kilové závažie.
„Hánky, pery, ja som fialový, mám zhoršené dýchanie, mne sa ťažko dýcha, jednoducho celý ten hrudník sa snaží si urobiť nejaký priestor, ten obsah toho hrudníka a nie je to možné,“ opísal Lukáš ťažkosti, ktoré prežíva.
„Je to zriedkavé samostatné ochorenie, ktoré spôsobuje, že tepny na pľúcach hrubnú a strácajú sa. Tým pádom pravá komora srdca má ťažkú prácu na to, aby pretlačila krv cez to stratené pľúcne riečisko a musí vyvinúť vysoký krvný tlak,“ vysvetlil kardiológ Milan Luknár.
Vyvarovať sa jej nedá a môže byť aj genetická. Problémom je, že jej príznaky sú veľmi všeobecné a vyskytujú sa pri množstve iných chorôb.
Sprevádzať ju môže dýchavičnosť, celková slabosť, či opuchy dolných končatín. Lekári musia byť preto obozretní, ak pacienti pri týchto príznakoch neodpovedajú na bežnú liečbu.
„Tým, že tá choroba je taká zriedkavá tak sa stane, že mnohí lekári sa za celý život nedostanú s takouto chorobou do kontaktu,“ dodal Luknár.
Často postihuje mladých ľudí a ak sa nelieči, rýchlo sa zhoršuje, alebo končí smrťou.
V najhorších prípadoch môže pomôcť transplantácia. Nie všetci však majú také šťastie. Len malé percento ľudí sa k novým pľúcam dostane, pretože darcov je málo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
