Envirorezort zverejnil štúdiu, podľa ktorej v dôsledku zmeny klímy budú južné oblasti Slovenska čeliť extrémnym horúčavám a suchu. Najviac ohrozený je Žitný ostrov, ktorý je najväčším zdrojom pitnej vody. Analytici radia, ako sa pripraviť na extrémy. Podľa štátu máme na opatrenia peniaze.
Klimatickú krízu pocítime na vlastnej koži a najhoršiu prognózu majú južné časti Slovenska. V dôsledku horúčav a sucha sa bude míňať voda na Žitnom ostrove, ktorý je najväčším zdrojom pitnej vody na Slovensku.
Východ Slovenska zasiahnu prívalové dažde, ktoré môžu mať aj tragické následky. Najviac ohrozené sú chudobné lokality, ktoré nemajú dobrú infraštruktúru, a hrozí, že na to doplatia aj životmi.
To sú hlavné závery analýzy Inštitútu environmentálnej politiky pod ministerstvom životného prostredia. Analytici hovoria, že prispôsobiť sa zmene klímy bude kľúčová výzva.
Štátni analytici sa zamerali na tri fenomény: extrémne horúčavy, extrémne sucho a extrémne zrážky.
Extrémne horúčavy najviac hrozia južnému Slovensku. Najrizikovejšie okresy sú Bratislava I, Komárno, Nové Zámky, Šaľa, Lučenec a Rimavská Sobota.
„Podmieňujú to hlavne počty tropických dní a nocí a predpokladané budúce zmeny teplôt. Ako významne ohrozené boli hodnotené aj okresy s nízkou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a vysokým podielom detí do štyroch rokov. Viac ako 16 percent obyvateľov Slovenska žije v oblastiach s najvyšším stupňom ohrozenia extrémnymi horúčavami,“ konštatujú autori analýzy.
Očakáva sa, že priemerné teploty vzduchu sa budú postupne zvyšovať o 2 až 4 °C v porovnaní s priemermi v rokoch 1961 – 1980.
„Extrémne horúčavy sú výzvou najmä pre mestá a v nich žijúce zraniteľné skupiny obyvateľov. Zastavané prostredie urbanizovaných území je náchylné na výskyt tepelného ostrova, kedy sa mesto nedokáže dostatočne ochladiť,“ upozorňujú analytici.
Okresy Bratislava I, Komárno a Nové Zámky už teraz patria medzi najteplejšie okresy. Majú najvyšší priemerný počet tropických dní za rok.
„V Hurbanove bola zároveň nameraná najvyššia zaznamenaná teplota na Slovensku a to 40,3 °C. Tieto okresy sú zároveň pomerne zraniteľné, keďže v nich žije vysoký počet obyvateľstva vo veku nad 70 rokov, ktorí majú relatívne zlý prístup k zdravotnej starostlivosti“ vysvetľujú autori.
Prudký nárast očakávajú napríklad v Lučenci. Vo výsledku je stupeň ohrozenia Lučenca porovnateľný s najrizikovejšími okresmi. Je tomu tak kvôli predpovediam, ktoré avizujú nárast denných a nočných teplôt. Situáciu v okrese ovplyvňujú aj sociálnoekonomické faktory, ktoré zvyšujú zraniteľnosť, keďže v niektorých obciach žije relatívne vysoký podiel ohrozeného obyvateľstva, napríklad detí do štyroch rokov.
Analytici radia, že najlepším nástrojom proti horúčavám je zeleň. Pomôcť teda môže vysádzanie stromov a parkov v mestách a môže to ochladiť vzduch o dva až osem stupňov Celzia.
Najväčšia zásobáreň pitnej vody Žitný ostrov bude čeliť obrovskej hrozbe sucha. V dôsledku poľnohospodárskej oblasti je zároveň veľmi odlesnený, a preto je aj mimoriadne zraniteľný.
„Medzi okresy s najvyšším stupňom ohrozenia suchom patria Bratislava II, Senec a Bratislava V. Najviac k tomu prispievajú doteraz zaznamenané suchá v týchto oblastiach. Veľký podiel územia Senca je využívaný ako poľnohospodárska pôda, čo zvyšuje mieru rizika sucha,“ píšu analytici.
Druhou ohrozenou skupinou sú obce na juhovýchode. Ide najmä o okresy Trebišov a Košice. Nedostatok vodných zdrojov má Gemer, no v tejto oblasti je to skôr spôsobené geologickými faktormi.
Naopak, najmenej ohrozený je sever Slovenska, konkrétne okresy Námestovo, Dolný Kubín a Čadca. Hoci občania v týchto lokalitách majú slabší prístup k verejnému vodovodu ako napríklad v Bratislave, v prospech severu hrá to, že sú viac zalesnené a je tam vyšší stupeň vlhkosti a zamokrenia.
„Najvyššie počty suchých dní za rok sa očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota. Investície by sa preto mali časom preorientovať na východnú časť Slovenska a regióny národných parkov Nízke Tatry a Malá Fatra,“ vyzývajú autori analýzy.
Najjednoduchšou radou, ako bojovať so suchom, je znížiť spotrebu vody. V poľnohospodárstve by bolo dobré zamerať sa na pestovanie plodín odolných voči suchu či umiestňovanie fariem v riečnych oblastiach.
Treťou oblasťou, na ktorú sa analytici zamerali, boli extrémne zrážky a prívalové dažde.
Na Slovensku síce nie sú veľmi časté, ale mimoriadne nebezpečné môžu byť v marginalizovaných oblastiach pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru.
Týka sa to napríklad obcí Ostrovany, Chminianske Jakubovany či Jarovnice, ktoré patria medzi najviac ohrozené extrémnym dažďom. Analytici pripomínajú ničivú prívalovú vlnu z roku 1998, ktorá v Jarovniciach zabila takmer 50 ľudí.
Extrémne zrážky najviac hrozia okresom Tvrdošín, Dolný Kubín a Kysucké Nové Mesto. Prvý spomenutý zaznamenal v priemere takmer desať dní so zrážkami viac ako 20 mm za rok a je náchylný na zosuvy pôdy.
„Sídla s najvyšším stupňom rizika extrémnych zrážok sú aj Čadca, Dolný Kubín, Handlová a Snina. V priemere najviac dní s extrémnymi dažďami – až 9,9 dní ročne – zaznamenala Banská Bystrica,“ priblížili autori štúdie.
Ministerstvo životného prostredia hovorí, že Slovensko má stratégiu na adaptáciu na zmenu klímy.
Obsahuje aj konkrétne opatrenia, napríklad zasakovacie pásy, obnova mokradí, zvýšenie obsahu organickej hmoty v pôde, obmedzenie ťažkej agromechanizácie či podpora zelenej infraštruktúry.
Pomôcť môže aj zmena z veľkoplošných systémov hospodárenia na prírode bližšie maloplošné a kombinované systémy, hospodárenie s vodou v lesoch, zvyšovanie ich stability a odolnosti voči suchu a vystaveniu možných požiarov.
Zavedenie opatrení bude podľa envirorezortu trvať desaťročia.
„Tento proces pritom bude trvať celé desaťročia a musí byť komplexný, razantný a robustný, ale musí vykazovať aj určitú flexibilitu,“ vysvetľuje rezort životného prostredia.
Samosprávy majú vyčlenené aj eurofondy vo výške 218 miliónov eur na zavádzanie opatrení.
Aj bežní ľudia môžu prispieť k zmierneniu vplyvov zmeny klímy. Pomôže budovanie vegetačných striech, vertikálne záhrady či zelené steny, alebo využívanie zatrávňovacej dlažby.
„K riešeniu negatívnych vplyvov zmeny klímy významne prispievajú aj opatrenia zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, medzi nimi aj rodinných domov. Majitelia najmä starších rodinných domov sa môžu uchádzať o finančnú pomoc v rámci programu Obnov dom, ktorý je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR. Podávanie žiadostí v rámci 3. výzvy sa spustí 24. apríla,“ povedal envirorezort pre TVNOVINY.sk.
Slovensko má pripravený prvý klimatický zákon. Pozrite si podrobnosti (31. 1.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
