Svet sa v tomto roku zrejme dočká nových rekordných teplôt. Okrem klimatických zmien k tomu má výrazne prispieť aj fenomén El Nino.
Klimatické modely ukazujú, že po troch rokoch, keď v oblasti Pacifiku úradoval fenomén La Nina, ktorý má ochladzujúci efekt, sa vracia EL Nino - jav s opačným efektom, píše agentúra Reuters.
Oteplenie pri tom má byť výraznejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Už tohtoročné leto tak môže byť najteplejšie v histórii meraní. Vlny horúčav si pritom počas uplynulých rokov v Európe vyžiadali veľký počet obetí.
„El Nino sa vždy spájalo s celosvetovými teplotnými rekordmi. Či sa tak stane aj v roku 2023 alebo 2024, zatiaľ nie je stopercentné, ale myslím si, že skôr áno ako nie,“ uviedol Carlo Buontempo, riaditeľ Služby pre zmeny klímy Programu Copernicus Európskej únie.
Vôbec najteplejším rokom bol rok 2016, v ktorom bolo južné prúdenie takisto v teplej fáze. Nárast teplôt by ale v dôsledku klimatickej zmeny by podľa Buontempa pravdepodobne nastal aj bez El Nina.
Pripraviť sa podľa neho máme na niekoľko vĺn horúčav a rozsiahle lesné požiare. „Ak sa El Nino skutočne rozvinie, je tu veľká šanca, že rok 2023 bude ešte teplejší než rok 2016. Treba brať do úvahy, že svet sa stále otepľuje aj preto, že ľudstvo pokračuje v spaľovaní fosílnych palív,“ upozornil klimatológ Friederike Otto z Imperial College London.
Podľa meteorológov z odborného portálu Severe Weather už je isté, že El Niño v tomto roku nastúpi. Priemerná teplota podľa Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) stúpne o dva stupne Celzia.
El Niňo je periodicky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne, keď sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody smerom zo západnej časti Tichého oceánu po západné pobrežie Južnej Ameriky.
Názov pochádza zo španielskeho výrazu „El Niño“ (jezuliatko), lebo ho často pozorovali najskôr v období Vianoc - teda v období narodenia Božieho dieťaťa. Prvými pozorovatelia El Niña vôbec boli rybári na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorí si všímali nezvyčajný nedostatok rýb. Ten vzniká kvôli nedostatku planktóna, ktorý sa v rámci miestnych pomerov viaže skôr na chladnú ako teplú vodu.
Sucho spôsobilo tento rok v Európe počas doposiaľ najteplejšieho zaznamenaného leta aj najväčšie topenie ľadovcov. Tento fenomén sa pritom môže opakovať, keďže starý kontinent sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, než je svetový premiér. Vyplýva to zo správy Služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S), zverejnenej vo štvrtok, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Hladiny približne dvoch tretín riek v Európe klesli na podpriemernú úroveň a Alpy prišli o päť kubických kilometrov ľadu, vyplýva z každoročnej správy o stave klímy v Európe služby Copernicus.
V dôsledku emisií vznikajúcich pri ľudskej činnosti, ktoré otepľujú planétu Zem, stúpla priemerná teplota za posledných päť rokov v Európe v porovnaní s predindustriálnym obdobím o 2,2 stupňa Celzia.
Rok 2022 bol druhým najteplejším rokov v Európe a vlaňajšie leto bolo najteplejšie od začiatku meraní v 50. rokoch minulého storočia. Uvádza to služba Copernicus, ktorá monitoruje klímu na Zemi prostredníctvom družíc či pozemných a podmorských nástrojov.
Podľa C3S bol rok 2022 ďalším rokom lámajúcim rekordy v súvislosti s koncentráciou skleníkových plynov, teplotných extrémov, lesných požiarov a zrážok. „Toto všetko malo viditeľný dosah na ekosystém o obývané komunity na celom kontinente,“ uviedol riaditeľ C3S Carlo Buontempo.
V Európe spadlo vlani menej dažďových i snehových zrážok než v premiére za zimu na prelome rokov 2021 a 2022, po čom nasledovali dlhšie vlny horúčav, ktoré ovplyvnili poľnohospodárov, riečnu dopravu i energetický sektor.
„Nedostatok zimného snehu a vysoké letné teploty vyústili do rekordnej straty ľadu z ľadovcov v Alpách,“ uvádza sa v správe C3S.
Predpoveď na tento rok zostáva neistá, avšak vzhľadom na vyššiu koncentráciu skleníkoch plynov v atmosfére naďalej rastie pravdepodobnosť, že aj ďalšie roky budú teplejšie, uviedla zástupkyňa riaditeľa programu C3S Samantha Burgessová.
Vzhľadom na to, že pôda na juhu Európy je stále veľmi suchá, budeme dôsledky cítiť aj tento rok, ak počas jari nespadne výrazne viac zrážok.
„Nanešťastie to už zrejme má dôsledky na toto vegetačné obdobie. Pravdepodobne teda budeme mať tento rok zníženú produkciu plodín v dôsledky suchej zimy a jari,“ dodala Burgessová.
Na Antarktíde sa odtrhol obrovský kus ľadovca s rozlohou Londýna. Viac v archívnom príspevku v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
