Svet sa v dôsledku globálneho otepľovania rúti do „klimatického pekla“, vyhlásil naliehavo na úvod konferencie OSN o zmenách klímy COP27 v Egypte generálny tajomník OSN António Guterres. „Ľudstvo má na výber - buď bude spolupracovať, alebo zahynie. Je to buď pakt klimatickej solidarity, alebo kolektívna samovražda,“ upozornil. O priebehu konferencie informovala agentúra AP.
Guterres vyhlásil, že v období početných medzinárodných kríz – od pandémie koronavírusu, cez ruskú inváziu na Ukrajine až po napäté medzinárodné vzťahy a výkyvy počasia, ktoré ničia ekonomiky – „ľudstvo bojuje o život a prehráva“. Dodal, že svet je nebezpečne blízko k bodu, odkiaľ už niet návratu.
Podľa generálneho tajomníka OSN je neprijateľné, škandalózne a seba-deštruktívne, že iné krízy, najmä vojna na Ukrajine, odsunuli tému zmeny klímy do pozadia.
„Emisie skleníkových plynov stále rastú. Globálne teploty stále rastú. A naša planéta sa rýchlo blíži ku kritickým míľnikom, ktoré spôsobia, že klimatický chaos bude nezvratný,“ povedal Guterres. „Sme na ceste do klimatického pekla a nohu držíme na plyne,“ dodal.
Guterres navrhol, aby bohaté krajiny a rozvojové ekonomiky uzavreli dohodu zameranú na zníženie emisií skleníkových plynov. Pakt by podľa neho urýchlil odklon od fosílnych palív.
„Dve najväčšie ekonomiky – USA a Čína – nesú osobitnú zodpovednosť za to, aby spojili úsilie na vytvorenie tejto dohody,“ uviedol Guterres a požiadal krajiny, aby sa dohodli na postupnom ukončení spaľovania uhlia do roku 2040. Štáty z Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by túto hranicu podľa neho mali dosiahnuť už do roku 2030.
Generálny tajomník OSN tvrdí, že aj keď krajiny o klíme rokujú už desaťročia, kroky k záchrane planéty nie sú dostatočné.
Slovensko plní svoje klimatické ciele, v rámci ktorých spustí dekarbonizáciu svojej ekonomiky. Tým do roku 2030 zníži priemyselné emisie skleníkových plynov o 40 percent. Na klimatickom summite OSN to uviedla prezidentka Zuzana Čaputová.
Dodala, že klimatická kríza nepočká, kým sa vyrieši energetická kríza. Krátkozraké riešenia, ako je prechod zo zemného plynu na uhlie, podľa nej deštrukciu planéty Zem len urýchlia.
Prečítajte si tiež:
Signatári parížskej dohody o klíme z roku 2015 sa zaviazali dosiahnuť, aby globálne teploty nestúpli o viac ako jeden a pol stupňa Celzia nad úroveň pred priemyselnou revolúciou. Podľa odborníkov je práve toto číslo strop na zabránenie katastrofickej zmeny klímy.
Spomínaná dohoda by podľa Antónia Guterresa mohla zaistiť, aby k takémuto globálnemu nárastu teplôt nedošlo. Ak ale chceme tento dlhodobý cieľ splniť, do roku 2050 musíme podľa neho zabezpečiť celosvetovo nulové čisté emisie.
Stúpanie hladín oceánov sa pre otepľovanie Zeme zrýchľuje. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie bolo posledných osem rokov najteplejších v histórii záznamov. Varovala, že topenie ľadovcov už nič nezastaví.
Jej šéf Petteri Taalas sa preto obáva, že udržať otepľovanie pod hranicou jeden a pol stupňa Celzia sa pravdepodobne nepodarí a katastrofálne dôsledky zmien klímy budú čoraz citeľnejšie.
Pozrite si aj reportáž o ľadovcoch, ktoré sa zo zemského povrchu strácajú práve pre klimatickú krízu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
