SaS kritizovali stanovenie vodného pre údajne najchudobnejších ľudí.
Cenové rozhodnutia pre vodárenské firmy boli regulačným úradom vydané v čase, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví viedol jeho podpredseda Miroslav Čelinský. Uviedol to hovorca ÚRSO Radoslav Igaz v reakcii na brífing opozičnej strany SaS k zvýšeniu cien vodného a stočného na strednom a severnom Slovensku.
"Predseda úradu Ľubomír Jahnátek zdôrazňuje, že rozhodnutie o zmene cien pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť (SVPS) bolo urobené 20. júna 2017, teda ešte v čase, keď úrad viedol jeho predchodca, podpredseda úradu Miroslav Čelinský. To isté sa týka aj cenového rozhodnutia pre Severoslovenské vodárne a kanalizácie (SeVaK). Po dnešnej medializácii dal okamžite predmetné cenové konania preveriť," priblížil Igaz. Z predmetných rozhodnutí úradu podľa neho vyplýva, že spoločnostiam SVPS a SeVaK sa nemenili ceny od roku 2014.
Poslanci Karol Galek (tímlíder SaS pre energetiku) a Martin Klus (kandidát na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja) dnes na brífingu informovali, že kauza vysokých cien energií zo začiatku roku 2017 pokračuje, pretože ľudia na strednom a severnom Slovensku si za vodu priplatia.
"ÚRSO totiž ešte v júni pod vedením zastupujúceho predsedu veľmi expresne, a to by som rád zdôraznil, za štyri dni, čo je lehota o ktorej sa bežným občanom môže pravdepodobne iba snívať a bežne takýto proces trvá aj mesiac, potichu, a to by sme tiež radi zdôraznili, schválil pre Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť nové ceny za vodné a stočné, ktoré si začali účtovať od 1. júla tohto roku," priblížil Klus.
Podľa Igaza podala SVPS cenový návrh 22. mája 2017 a úrad vydal cenové rozhodnutie 20. júna 2017, teda jeden deň pred uplynutím zákonnej lehoty a nie "za štyri dni a potichu". Pripomenul zároveň, že ÚRSO má na zmenu cenového rozhodnutia zákonnú lehotu 30 dní.
"Upozornili nás na to občania po tom, ako im začali odpisovať vodomery a oni nechápali prečo. Ako sme následne zistili, to isté sa udialo v prípade stočného u Severoslovenských vodární a kanalizácií. Samotný nárast je v prípade vodného o 2,65 %, v prípade stočného o 5,75 % u Stredoslovákov a o 7 % v prípade stočného u Severoslovákov," spresnil Klus.
Podľa Klusa si priemerná rodina so spotrebou 120 kubických metrov (m3) ročne tak za vodu na strednom Slovensku priplatí takmer 14 eur a na severnom Slovensku takmer 10 eur. "Dotkne sa to takmer milióna ľudí," upozornil Klus. Zvýšenie sa podľa jeho slov dotkne ľudí v prevažne najchudobnejších oblastiach Slovenska. Ceny vodného sú podľa neho pritom už dnes u Stredoslovákov druhé najvyššie v SR a ceny stočného po zvýšení dokonca najvyššie.
ÚRSO musel podľa Igaza pre SVPS aj SeVaK zmeniť ceny v zmysle zákona, a to na základe predložených podkladov o zvýšených nákladoch. "Napríklad SVPS navrhovala zvýšenie cien o 6 %, úrad ceny schválil nižšie, spolu vodné aj stočné zvýšil o 4 %," spresnil hovorca. Spomínané zvýšené náklady podľa Igaza predstavujú odpisy vo výške 152.000 eur z novozaradeného majetku SVPS v roku 2016 v obstarávacej cene 7,6 milióna eur.
Ide podľa neho konkrétne o vybudovanú infraštruktúru na úpravu a dodávku pitnej vody v regióne Tornaľa, čím prišlo nielen k zlepšeniu prístupu obyvateľov k pitnej vode a k zlepšeniu kvality úpravy pitnej vody v tomto regióne, ale tiež k nárastu prevádzkových nákladov. Vybudovala sa podľa Igaza tiež kanalizácia v regiónoch Prievidza, Krupina, Banská Štiavnica a modernizované čistiarne odpadových vôd v Poltári, Haliči, Prievidzi a Krupine. "Ďalej ide o zvýšené prevádzkové náklady v službách, a to vo výške 773.000 eur na likvidáciu kalov z ČOV, nákup chemikálií, asfaltovanie rozkopávok pri opravách," doplnil Igaz.
Dôležitým faktorom je podľa Igazových informácií aj to, že napriek novým investíciám nastal v predchádzajúcich rokoch pokles množstva odvedenej odpadovej vody o 2 milióny m3 a odobratej pitnej vody o 1,6 milióna m3, čo sa prejavilo tlakom na zvýšenie ceny vody.
"V prípade Severoslovenských vodární a kanalizácií zvýšené náklady predstavujú odpisy vo výške 637.000 eur z majetku v hodnote 32 miliónov eur zaradeného v roku 2016. Ide o stavby v rámci plnenia záväzkov voči EÚ. Napríklad z fondov EÚ v hodnote 31 miliónov eur to bola stavba vodovodu a kanalizácie v okrese Bytča. Z vlastných prostriedkov spoločnosti v hodnote 773.000 eur to bolo päť stavieb, a to rekonštrukcia kanalizácie Hvozdnica a Štiavnik, objekty v Čadci, Turzovke, Krásne nad Kysucou, Bytči, Hornom Hričove, Mikšovej a Žiline, ako aj rozšírenie kanalizácie v Tepličke a nové odbočovacie kanalizácie v regióne SeVaK," spresnil Igaz.
Poznamenal, že podľa metodiky odpisovej sadzby sa odpisy z vlastných investícií uznávajú vo výške 5 %, z eurofondov vo výške 2 %, čo je podmienka EÚ.
"Úrad po preštudovaní predložených návrhov na zmenu rozhodnutia a skutočných údajov za regulované činnosti za rok 2016 konštatoval, že návrhy na zmenu rozhodnutia akceptuje v navrhovanom upravenom rozsahu, nakoľko regulované subjekty po rokoch stagnácie cien zohľadnili tiež sociálne a ekonomické dôsledky úhrady za vodohospodárske služby a navrhli schváliť ceny za regulované činnosti nižšie ako vypočítané maximálne ceny," dodal hovorca ÚRSO.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
