Prokurátor Generálnej prokuratúry SR začal trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia, pre podozrenie, že pri manažmente pandémie COVID-19 v období rokov 2020 až 2022 došlo k nesprávnym postupom, rozhodnutiam a prijímaniu či opomenutiu prijatia opatrení zo strany verejných činiteľov, v rámci výkonu ich právomocí.
„Za následok mali mať neodôvodnene zvýšenú úmrtnosť, ktorej u najmenej 21-tisíc osôb bolo možné zabrániť,“ uviedol na sociálnej sieti Generálny prokurátor Maroš Žilinka.
V trestnej veci k dnešnému dňu nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe a sú vykonávané procesné úkony, dodal Žilinka.
Vzhľadom na počiatočné štádium trestného konania nebude prokuratúra poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu objasnenia a vyšetrenia veci.
Zdravotnícki analytici zverejnili štúdiu, v ktorej vypočítali, že pre zle zvládnutú pandémiu COVID-19 sme mali na Slovensku vysokú nadúmrtnosť. Maroš Žilinka už vtedy oznámil, že ich výsledkami sa zaoberá.
Zlé rozhodnutia, politické konflikty a slabá zaočkovanosť si podľa autorov vyžiadali až 21-tisíc zbytočných úmrtí.
Tejto téme sme sa venovali už v polovici januára, keď analytici zverejnili štúdiu.
Analýzu zverejnila poradenská firma špecializovaná na zdravotníctvo Pažitný & Kandilaki. Autormi sú Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler a Rudolf Zajac. Konštatovali, že prvú vlnu sme zvládli dobre. Tvrdý lockdown bol zavedený včas, zachytil nástup pandémie a mali sme málo infikovaných aj obetí.
Toto obdobie trvalo od marca do mája 2020. Po lete však prišiel zlom.
Od septembra do marca 2021 prebiehala druhá vlna, ktorá bola podľa analytikov katastrofálna a sprevádzaná kolabujúcim zdravotníctvom.
Konkrétne vytýkali zanedbanú prípravu trasovania a testovania, chaotické politické rozhodnutia často bez vedeckého základu ako napríklad plošné testovanie a povolenie veľkých svadobných hostín, nevhodnú komunikácia k verejnosti, porušovanie opatrení politikmi, neskorý tvrdý lockdown či falošnú dilemu - plošné testovanie vs. lockdown.
Podobne katastrofálne dopadla podľa nich aj tretia vlna od septembra 2021 do mája 2022. Problémom bola podľa analytikov najmä politizácia očkovania, kauza Sputnik V a nevydarená očkovacia lotéria.
Analytici tiež konštatovali, že nám chýbal politický „leadership“ v prospech očkovania.
Trestný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy uviedol, že rýdzo teoreticky by mohlo ísť o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia.
Ak páchateľ úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, hrozí mu 20 rokov až doživotie. Ak sa dokáže, že k trestnému činu došlo neúmyselne počas krízového stavu, trestná sadzba je nižšia - od štyroch do desať rokov.
Strémy nekomentoval, či by zodpovednosť niesla vláda ako kolektívny orgán tvorený premiérom a ministrami alebo jednotlivci, napríklad minister zdravotníctva, v tom čase Marek Krajčí. Dodal, že dokazovanie viny a toho, kto by bol zodpovedný, je na polícii a prokuratúre.
Podobným prípadom sa zaoberala česká polícia ešte v roku 2021.
Štátne zastupiteľstvo odmietlo trestne stíhať expremiéra Andreja Babiša. Advokát argumentoval, že štátne úrady aj konkrétne osoby ako Babiš či exminister zdravotníctva Adam Vojtech zlyhali a robili zlé rozhodnutia, pre ktoré zomierali infikovaní koronavírusom.
Štátny zástupca vo vysvetlení konštatoval, že rozhodnutia vlády neboli jediným faktorom, ktoré spôsobovali vývoj pandémie v krajine. Do úvahy vraj prichádzali aj klimatické podmienky či ochota ľudí dodržiavať opatrenia.
Pozrite si archívnu reportáž z Televíznych novín zo 7.1. 2023:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
