Zdravotnícki analytici zverejnili štúdiu, podľa ktorej štát zlyhal pri manažovaní pandémie COVID-19 a v dôsledku toho umreli tisícky ľudí. Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti oznámil, že sa výsledkami analýzy zaoberá a nevylúčil, že by za úmrtia mohol niekto niesť zodpovednosť. Trestný právnik priblížil, že za dokázanie viny by páchateľom hrozili roky za mrežami.
Zdravotnícki analytici zverejnili štúdiu, v ktorej vypočítali, že pre zle zvládnutú pandémiu COVID-19 sme mali na Slovensku vysokú nadúmrtnosť.
Zlé rozhodnutia, politické konflikty a slabá zaočkovanosť si podľa autorov vyžiadali až 21-tisíc zbytočných úmrtí. Správy sa už chopil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Oznámil, že preverí, či nedošlo k takému konaniu, ktoré by mohlo viesť k trestnoprávnej zodpovednosti.
Analýzu zverejnila poradenská firma špecializovaná na zdravotníctvo Pažitný & Kandilaki. Autormi sú Peter Pažitný, Daniela Kandilaki, Ľubica Löffler a Rudolf Zajac. Konštatujú, že prvú vlnu sme zvládli dobre. Tvrdý lockdown bol zavedený včas, zachytil nástup pandémie a mali sme málo infikovaných aj obetí.
Toto obdobie trvalo od marca do mája 2020. Po lete však prišiel zlom.
Od septembra do marca 2021 prebiehala druhá vlna, ktorá bola podľa analytikov katastrofálna a sprevádzaná kolabujúcim zdravotníctvom. Mali sme veľa infikovaných aj mŕtvych a manažment pandémie bol podľa nich nezvládnutý.
Konkrétne vytýkajú zanedbanú prípravu trasovania a testovania, chaotické politické rozhodnutia často bez vedeckého základu ako napríklad plošné testovanie a povolenie veľkých svadobných hostín, nevhodnú komunikácia k verejnosti, porušovanie opatrení politikmi, neskorý tvrdý lockdown či falošnú dilemu - plošné testovanie vs. lockdown.
Podobne katastrofálne dopadla aj tretia vlna od septembra 2021 do mája 2022. Problémom bola podľa analytikov najmä politizácia očkovania, kauza Sputnik V a nevydarená očkovacia lotéria. Tvrdý lockdown prišiel neskoro a ľudia už pre nízku dôveru opatrenia ani nedodržiavali.
Analytici tiež konštatujú, že nám chýbal politický „leadership“ v prospech očkovania. Dodnes nie je na Slovensku zaočkovaná ani polovica populácie, pričom najúspešnejšie krajiny dosiahli aj 90-percentnú zaočkovanosť.
Štúdia sa pozrela bližšie aj na úspešné krajiny, v ktorých nepodľahlo tak veľa občanov na nový koronavírus. Jednou z nich bolo Estónsko. K dobrému manažovaniu pandémie im pomohla aj vysoká úroveň elektronizácie štátu.
„Už pred vypuknutím pandémie v krajine existovali štruktúry pre elektronické vzdelávanie, elektronické súdy, podávanie žiadostí o dávky sociálneho poistenia, elektronické recepty na lieky,“ píšu autori. Na Slovensku k väčšej digitalizácii došlo viac-menej „za pochodu“.
Estónsko tiež úspešnejšie zaočkovalo staršiu populáciu. Očkovanie seniorov sa tam v júli 2022 v kategóriách 60 +, 70+ a tiež 80+ pohybovalo na úrovni okolo 80 percent.
Očkovanie sa ukázalo ako kľúčové aj v Portugalsku. Analytici uvádzajú, že aj tam nezvládli druhú vlnu, no tretia už nemala také vysoké počty úmrtí vďaka vysokej zaočkovanosti zraniteľných skupín.
Na Slovensku zomierali vo veľkom seniori aj v čase, keď už mohli mať dávno podanú druhú dávku, ale z rôznych dôvodov očkovanie nepodstúpili.
Analytici vyzdvihujú, že v Portugalsku bola výborná komunikácia k očkovaniu, logistika aj distribúcia vakcín. Rolu zohrala aj vysoká dôvera ľudí vo svojho lekára.
Zatiaľ nie je jasné, čo mal generálny prokurátor Žilinka na mysli, keď na sociálnej sieti napísal, že preveruje skutočnosti zo štúdie.
Trestný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy hovorí, že rýdzo teoreticky by mohlo ísť o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia.
Ak páchateľ úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb, hrozí mu 20 rokov až doživotie. Ak sa dokáže, že k trestnému činu došlo neúmyselne počas krízového stavu, trestná sadzba je nižšia - od štyroch do desať rokov.
Strémy nekomentoval, či by zodpovednosť niesla vláda ako kolektívny orgán tvorený premiérom a ministrami alebo jednotlivci, napríklad minister zdravotníctva, v tom čase Marek Krajčí. Dodal, že dokazovanie viny a toho, kto by bol zodpovedný, je na polícii a prokuratúre.
O stanovisko k analýze sme požiadali aj Krajčího. Na naše otázky neodpovedal.
Podobným prípadom sa zaoberala česká polícia ešte v roku 2021. Český advokát Peter Němec podal trestné stíhanie, ktorý chcel potrestať politikov za nezvládnutie pandémie.
Portál Neovlivni.cz informoval, že štátne zastupiteľstvo odmietlo trestne stíhať expremiéra Andreja Babiša. Advokát argumentoval, že štátne úrady aj konkrétne osoby ako Babiš či exminister zdravotníctva Adam Vojtech zlyhali a robili zlé rozhodnutia, pre ktoré zomierali infikovaní koronavírusom.
Štátny zástupca vo vysvetlení konštatoval, že rozhodnutia vlády neboli jediným faktorom, ktoré spôsobovali vývoj pandémie v krajine. Do úvahy vraj prichádzali aj klimatické podmienky či ochota ľudí dodržiavať opatrenia.
Pozrite si archívnu reportáž o tom, ako zvládali pandémiu vo svete (1. 12. 2021:)
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
