Dve percentá. Takto vyzerajú prvé preferencie Modrej koalície, ktorá má ambíciu integrovať tzv. demokratické sily. Mnohým sa toto číslo môže zdať až príliš nízke, odborníci však vôbec nie sú prekvapení.
Modrá koalícia vznikla skĺbením už existujúcej strany SPOLU, ktorú vedie Miroslav Kollár a Mikuláša Dzurindu s približne tridsiatkou mladých ľudí. Ambíciou Modrých, ako sami seba v skratke označujú, je integrácia stredopravých politických síl. A preto bola jednou z otázok, aký majú politický výtlak.
Odpoveď na ňu dal prieskum agentúry Focus. Ten Modrej koalícii nameral dve percentá, čo na prvý pohľad až taký rešpekt nebudí. Z technického hľadiska totiž akákoľvek strana potrebuje aspoň päť percent, aby sa dostala do parlamentu.
„Vzhľadom k tomu, že zatiaľ voliči nemali možnosť zaznamenať deklarované spájanie strán, ale len premenovanie pôvodnej strany SPOLU na Modrú koalíciu, tak dve percentá ma neprekvapili ani pozitívne, ani negatívne. Celému projektu zatiaľ v očiach voličov chýba to, kvôli čomu vznikol, teda idea spájania sa,“ zhodnotil šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka z tohto čísla ešte netreba robiť žiadne veľké závery.
„Mikuláš Dzurinda mal len jednu tlačovku a ak si pozrieme na predchádzajúce preferencie strany SPOLU, tak je to posun smerom nahor o sto percent,“ myslí si Štefančík.
Aj keď je do septembrových predčasných volieb dostatok času, práve tieto prvé preferencie môžu celkom výrazne zasiahnuť do súčasných rokovaní o možnom spájaní. A pre Modrých to z pohľadu vyjednávacej pozície nateraz nevyzerá práve najlepšie.
KDH, s ktorým momentálne Dzurinda rokuje o možnej spolupráci, totiž ten istý prieskum nameral sedempercetnú podporu. Navyše, takéto číslo môže posmeliť Eduarda Hegera a Jaroslav Naďa, aby to predsa len skúsili s vlastnou stranou a nepripojili sa hneď k Modrým.
„V každom prípade, zrejme nikto nepočíta, že Dzurindova strana vyhrá voľby. Pre ňu bude úspech, ak prelezie päťpercentné volebné kvórum,“ doplnil Štefančík.
V spomínanom prieskume o necelé dve percentá kleslo PS, o jedno OĽaNO a o 0,3 SaS. Naopak KDH o percento stúplo. Otázkou preto je, či Modrí začnú „kradnúť“ voličov práve týmto stranám.
„Tieto poklesy by som priamo nepripisoval vzniku Modrej koalície. Prieskum z druhej polovice decembra, s ktorým aktuálne výsledky porovnávame, bol realizovaný hneď po páde vlády, čo mohlo emocionálne vyšpičkovať nálady voličov a ich reakcie na konci roka,“ vysvetlil Slosiarik.
Zároveň však doplnil, že aktuálni voliči Modrej koalície z hľadiska voličského správania vo voľbách 2020 prichádzajú od Za ľudí, OĽaNO, SaS, či PS.
„Mikuláš Dzurinda predstavuje skôr moderný občiansky štýl politika a ten oslovuje najmä mestského voliča. Takže môže ohroziť všetky politické strany, ktoré sa spoliehajú najmä na voličov z mestského prostredia,“ uzavrel Štefančík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
