Toto je po prvýkrát, čo sa vedci rozhodli zistiť, čo urobí vietor s bratislavským nábrežím.
Bratislavské mrakodrapy testovali v aerodynamickom tuneli. Vedci zo Slovenskej technickej univerzity zisťovali, či je plánovaná štvrť vežiakov bezpečná a vhodná na život. Výškové budovy nad Dunajom môžu povestný vietor na nábreží ešte znásobiť.
Toto je po prvýkrát, čo sa vedci rozhodli zistiť, čo urobí vietor s bratislavským nábrežím. Dôvod? Boom vežiakov. Maketa znázorňuje budúci Bratislavský downtown.
"Sa ten vzduch začne ako keby víriť a vzniká tu ten akoby reálny vietor v tejto mierke. Máme špeciálne tlakové skenery, ktoré majú niekoľko desiatok možných odberov. Tie sa nachádzajú pod otočnou doskou a na tých bielych budovách, ktoré vlastne meriame, si viete v rôznych úrovniach všimnúť bodky. To sú práve tie odbery. Tlaky meriame preto, aby sme zistili, aké tlaky, aké sania vznikajú na fasádach. Potom vieme zistiť, či neodtrhne obklad alebo či ľudia budú vedieť otvoriť okno. Už potom investori a architekti vedia vstúpiť do tej tvorby a povedzme inak orientovať dvere na balkónoch, inak zahĺbiť tie lodžie. Práve tieto výškové budovy sú na to háklivé, lebo čím vyššie sme, tým väčšie rýchlosti vetra tam sú," vysvetlil Martin Hépal z STU.
Laboratórne nasimulované podmienky musia zodpovedať realite. Vo výsledku vedci zistia, aký tlak a vietor pôsobí nielen na budovy, ale aj na ľudí v bytoch a na uliciach.
"Pozdĺž Dunaja máme tzv. Devínsku bránu, kde máme výrazne zrýchlené prúdenie, čiže situovať výškové budovy pozdĺž Dunaja nie je veľmi šťastné, takže samotná budova musí byť dobre navrhnutá, aby to zvládla," hovorí Oľga Hubová z katedry stavebnej mechaniky na STU.
V tejto štvrti budú o chvíľu prevládať vežiaky. Dôležitá je ich vzájomná poloha, ale aj orientácia práve kvôli silným vetrom. Možno práve preto si majitelia týchto bytov menia rohové balkóny na presklené lodžie.
Kým niektoré stavby už stoja, iné sú ešte len v pláne. A práve na tie sa v laboratóriách zamerali.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo