Všetko sa to malo udiať ešte v roku 1990.
Objavili sa kópie dokumentov, ktoré majú poukazovať na možné kontakty Borisa Kollára s podsvetím. Líder strany Sme rodina, ktorá by mohla podporovať budúcu pravicovú vládu, to odmieta. Informáciu priniesol denník SME.
Záznamy sa viažu k vtedajšiemu vekslákovi Petrovi Steinhübelovi (Žaluď), ktorý mal v roku 1990 pašovať drogy. Ten sa neskôr vypracoval na jedného z bossov bratislavského podsvetia, v roku 1999 ho zavraždili. „Zorganizoval prevoz asi 6 kg heroínu, ku ktorému došlo asi pred dvoma týždňami," konštatuje sa v správe nadporučíka s priezviskom Čambor.
„K vlastnej organizácii prevozu použil svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kolára a Jána Daniša (Všetko osoby, zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí)."
Pašovanie malo prebiehať cez hraničný priechod s Rakúskom Kittsee - Jarovce, kde vraj nebol vycvičený pes na odhaľovanie drog.
Denník následne pripomína, že z verejných zdrojov sa tieto skutočnosti nedajú overiť. Samotný Boris Kollár tvrdí, že dokumenty doteraz nevidel. Podozrenie z pašovania drog označil za nezmysel.
Analytik Milan Žitný tieto dokumenty a nielen tieto videl ešte v deväťdesiatych rokoch. Podľa neho sú autentické a táto skupina bola tajnými monitorovaná. ,,Nepochybne podľa týchto dokumentov bol súčasťou tejto skupiny. V dnešnom trestnom práve by sme ju nazvali ako organizovaná zločinecká skupina," povedal Žitný.
Druhý spis
Druhý spis hovorí o Deákovi a prevádzkovaní nelegálnej rádiotelefónnej stanice na kriminálne účely. Podľa záznamu s menom Boris mal Deák riešiť vývoz 20 počítačov na opravu. „Počítače sa podľa vyjadrenia Borisa dostali do republiky nelegálnou cestou a nemá na ne potrebné doklady." Z legalizovať ich mali cez firmu Apex, v ktorej v tom čase figuroval Kollár, Deák aj Steinhübel.
Boris Kolár všetky tieto tvrdenia pre denník odmietol. A odkázal, že ku všetkému sa vyjadril v rôznych rozhovoroch pred voľbami. Aj predvolebnej debate na Markíze priznal, že sa s Petrom Steinhübelom poznal už od detstva a, že v roku 1991 založili firmu Apex. Zároveň ale doplnil, že skôr ako začala reálne fungovať, tak Steinhübel z nej vystúpil.
Potom spomenul aj pôžičku, ktorú šéfovi podsvetia poskytol v roku 1996. Zálohu dostal 50 percent v Bratislavských mraziarňach. Podľa Kollára mu peniaze o pár rokov vrátil a on sa vzdal svojho podielu.
Viac vo videu od 34,50 min.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo