Prezidentka napadne na Ústavnom súde znenie paragrafu 363. Začiatkom budúceho týždňa podá návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s Ústavou a medzinárodnými dohovormi. Informovala o tom prezidentská kancelária.
„Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ povedala prezidentka.
„Už len samotná skutočnosť, že takýto závažný nástroj, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok a jeho používanie generálnym prokurátorom vzbudzuje polemiku v celej spoločnosti, bol dostatočný dôvod na zmenu alebo spresnenie zodpovedajúcej úpravy Trestného poriadku,“ hovorí Čaputová.
Svoje rozhodnutie odôvodňuje hlava štátu tým, že sa v uplynulom období nenašla na zmenu legislatívy politická vôľa. Rozhodla sa preto využiť svoje kompetencie a obrátiť sa na Ústavný súd.
„Súčasná úprava paragrafu 363 podľa môjho názoru okrem už spomínaného zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej, neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu, či právo na súdnu ochranu,“ uzavrela Zuzana Čaputová.
Rozhodnutie Zuzany Čaputovej prichádza krátko po tom, čo Maroš Žilinka oznámil zrušenie obvinenia voči poslancovi Národnej rady SR Martinovi Borguľovi.
Generálny prokurátor v piatok (20. 1.) oznámil, že zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči Borguľovi pre podplácanie i rozhodnutie špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu obvinenia.
Dôvodom je podľa šéfa prokuratúry nesplnenie podmienok na vznesenie obvinenia.
„Skutok, ktorý je uvedený v uznesení obvinenia, neobsahuje fakty, ktoré zamedzia zameniteľnosti skutku, opis skutku a trestné stíhanie sa neopieralo o náležité zistenia skutkového stavu v nevyhnutnej miere potrebnej na vznesenie obvinenia,“ uviedol Žilinka.
Podľa jeho slov neboli vôbec verifikované okolnosti, ktoré sa týkali dôvodov, pre ktoré došlo k obvineniu. Žilinka tak konštatoval nenaplnenie objektívnej stránky trestného činu podplácania. „A teda skutok, ku ktorému došlo, nie je možné kvalifikovať ako trestný čin podplácania,“ dodal. Viac sa dozviete v tomto článku.
Po tlačovej konferencii Maroša Žilinku reagoval aj poverený premiér Eduard Heger (OĽANO). Jeho zvolenie za generálneho prokurátora označil za najväčšiu chybu tejto koalície.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
