Vláda je po svojom páde nie len otrasená, ale aj oslabená. Úradovať síce zostáva, no niektoré svoje úlohy už vykonávať svojvoľne nemôže. S odborníkmi sme sa pozreli na nové kompetencie hlavy štátu.
Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) padla. Neznamená to však, že si ministri balia svoje veci. Naopak, všetci jej členovia zostávajú na svojich stoličkách a to až do času, kým nebude vymenovaná nová vláda. Niektoré kompetencie však budú podliehať súhlasu prezidentky Zuzany Čaputovej.
Politológ Michal Cirner podotýka, že vláda nemá úplne zviazané ruky. „Treba povedať, že aj keď sa o takejto vláde hovorí, že môže iba „kúriť a svietiť“, nie je to celkom pravda. Môže napríklad schvaľovať štátny rozpočet, rozhodovať o medzinárodných zmluvách, v zásade môže robiť všetko, čo doteraz, akurát sú veci, ktoré nesmú urobiť bez toho, aby im to prezidentka schválila,“ objasnil.
Ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák vysvetlil, v čom sa vláda bez prezidentky nepohne. „Tam patrí právomoc vymenúvať a odvolávať štátnych funkcionárov a troch členov súdnej rady a rovnako tam patria aj ďalšie zákonné právomoci, ako napríklad schvaľovanie zahraničných ciest členov vlády,“ objasnil.
„To znamená, že štandardne, keď má ísť člen vlády na zahraničnú cestu, tak mu to schváli vláda, ale teraz bude musieť ten súhlas vysloviť ešte pred tým hlava štátu,“ dodal právnik.
Po novom sa vláda bez prezidentky nepohne ani v prípade, ak bude chcieť niečo urýchlene schváliť, teda použiť tzv. „skrátené legislatívne konanie“. „Teraz na to budú potrebovať súhlas prezidentky, ktorá ako vidíme veľmi citlivo vníma otázky skráteného legislatívneho konania a keď má podozrenie, že bolo zneužité, tak využíva svoje právo veta,“ objasnil Bujňák.
Zároveň podotkol, že vláda môže aj naďalej podávať návrhy zákonov či prijímať nariadenia vlády.
„Je to na báze komunikácie. Premiér bude musieť teraz s prezidentkou komunikovať oveľa častejšie. Ak bude chcieť vláda o niečom rozhodovať a prezidentka to odobrí, tak to vláda môže posunúť do parlamentu,“ doplnil Cirner.
Vincent Bujňák upozornil aj na závažnú dieru v Ústave. „Ak by sa nedajbože stalo, že hlava štátu by z nejakých vážnych dôvodov nemohla vykonávať svoje právomoci, tak by sme boli v patovej situácii, pretože tieto je oprávnenia podľa Ústavy na nikoho neprechádzajú. Ústava na toto nemyslí,“ upozornil.
Znamená to teda, že v takomto prípade by úlohy hlavy štátu nikto neprebral a vláda by tak zostala bez „schvaľovateľa“.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
