Hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde sa blíži. To, či to dopadne v jej prospech alebo naopak, zatiaľ jasné nie je. Jedno je isté - bude to tesné. S politológmi sme sa pozreli na to, aké scenáre pripadajú do úvahy v prípade, že vláda padne.
Kabinet Eduarda Hegera (OĽaNO) vládne už viac ako 600 dní, aktuálne ako menšinová vláda. Jeho osud majú teraz v rukách poslanci Národnej rady SR, ktorých čaká v utorok (13.12.) hlasovanie o vyslovení nedôvery. V prípade, že by sa vládu podarilo odvolať, do úvahy pripadá niekoľko scenárov.
Na to, aby padla vláda, musí proti nej zahlasovať minimálne 76 poslancov. To však neznamená, že by si ministri museli okamžite zbaliť veci. Na svojich postoch by mohli zostať, pretože nech sa deje čokoľvek, naša krajina nemôže zostať bez vlády.
Podľa politologičky Dariny Malovej bude preto nejaký čas vládnuť Hegerov kabinet takpovediac „v demisii“. „Je to taká ústavná automatika. Takáto vláda bude mať oklieštené právomoci, pretože sa o to “postaral“ Robert Fico (Smer-SD) pri hlasovaní o dôvere vláde Ivety Radičovej. V tom čase sa schválili aj právomoci vlády v demisii. Fico to vtedy pomenoval slovami „vláda bude môcť iba svietiť a kúriť“,“ pripomenula.
Politológ Pavol Baboš tvrdí, že v demisii môže vláda úradovať aj do riadnych parlamentných volieb. „Doterajšie vyjadrenia pani prezidentky čítam tak, že ak by sa našla iná väčšina v tomto zložení parlamentu a niekto pani prezidentke prinesie mená 76 poslancov, ktorí by tú väčšinu podporili, tak by takú novú vládu zrejme vymenovala,“ objasnil s tým, že presne to sa stalo vlani, keď kabinet Igora Matoviča nahradil súčasný kabinet Eduarda Hegera.
Novú väčšinovú vládu však podľa politológov nemusí zostaviť len súčasná koalícia. „Mohol by ju poskladať hocikto. Aj opozícia. Ktokoľvek s kýmkoľvek by sa spojil, museli by spolu nazbierať aspoň tých 76 poslancov,“ doplnil Baboš s tým, že parlamentné strany by mohli v tomto scenári operovať len s takým počtom poslaneckých mandátov, aké získali v posledných voľbách.
Všetky opozičné strany však podľa Malovej popierajú, že by mali v rukáve nejaké alternatívne zloženie. „Je to podľa mňa nepravdepodobné, že by k tomuto došlo. Teoretická možnosť tu ale je. Aj takejto novej vláde by však musel parlament vyjadriť podporu,“ dodala.
Rovnakú podporu by museli poslanci vyjadriť aj kabinetu, ktorý by sa skladal z fundovaných odborníkov na jednotlivé rezorty. Takáto vláda by podľa Baboša mohla znížiť polarizáciu v spoločnosti aj v parlamente, pretože by nešlo o politikov. „Opozícia by nemusela hlasovať proti každému návrhu len preto, že je z dielne koalície,“ povedal.
Upozornil však, že úradnícka vláda má aj niekoľko nevýhod. „Nemyslím si, že odborník vie riadiť ministerstvo lepšie ako politik. Ide o manažérske schopnosti, nie o tie odborné. Nie každý lekár by bol dobrý minister zdravotníctva a rušňovodič ministrom dopravy atď.,“ podotkol.
Ďalšou nevýhodou vládnutia odborníkov je takzvané rozpočtové provizórium. „To by bol veľký problém, pretože to sa nastavuje podľa rozpočtu minulého roka. Vtedy sme napríklad ešte nečelili inflácii,“ objasnila Darina Malová s tým, že jednotlivým rezortom by ich rozpočty nemuseli stačiť.
Najväčší problém by podľa nej nastal v prípade všetkých nových opatrení, ktoré vláda a parlament schválili. „Napríklad zastropovanie cien energií alebo vyššie platy lekárov. Jednoducho je tam to riziko, že by na to neboli peniaze a nemohlo by sa to zrealizovať,“ upozornila.
Dlho skloňované „predčasné voľby“ sú najpravdepodobnejším možným scenárom. Opozičné strany sa k ním snažia dopracovať prostredníctvom referenda, ktoré je vyhlásené na 21. januára 2023. Skrátiť volebné obdobie totiž aktuálne legislatíva nedovoľuje. Poslanci by to mohli zmeniť trojpätinovou väčšinou (90 hlasov pozn. red.).
„Najskôr by museli odhlasovať zmenu Ústavy, ktorá povolí skrátiť volebné obdobie a keď by už novela Ústavy bola platná, tak by museli nájsť opäť 90 hlasov na to, aby to volebné obdobie aj skrátili,“ objasnil Baboš.
Ak by teda došlo na tento scenár, rozhodujúce by podľa Malovej bolo, na kedy by predčasné voľby pripadli. „Po poslednom sneme strany SPOLU sa zdá, že malé politické strany sa plánujú zjednotiť. Ak by do budúcna vytvorili nejakú volebnú koalíciu, tak by potrebovali viac času, aby sa stihli sformovať. Preto by im vyhovovali predčasné voľby najskôr na jeseň,“ polemizuje politologička.
Druhej strane by podľa nej vyhovoval čo najskorší termín. „Predovšetkým Hlas-SD a Smer-SD by privítali predčasné voľby hoci aj hneď na jar. Pretože podľa posledných prieskumov, majú práve tieto dve strany aktuálne najväčšiu podporu,“ uzavrela Darina Malová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
