Psychologička Mária Tóthová Šimčáková nám prezradila, ako na to ratolesti pripraviť a dala pár praktických rád z praxe.
Vianoce sa blížia a s nimi aj pre deti vysnívaný čas darčekov, ktoré nosí Ježiško, Santa Klaus alebo Dedo Mráz. Prináša deťom radosť, tešia sa, že ich má rád a ani jeden rok na ne nezabudne. Veria mu, že ich odmení za dobré správanie i srdiečko.
Prečo je vlastne dôležité, aby deti verili, že existuje? Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková pre tvnoviny.sk vysvetlila, že deti rady veria rozprávkam, obzvlášť v predškolskom veku. A preto by mali rodičia podporiť myšlienku, že existuje nadprirodzená sila, ktorá má možnosť niečo ovplyvniť.
Prečítajte si, kedy sa naše rosničky dozvedeli, že Ježiško nenosí darčeky
„Predovšetkým je dôležité, aby deti verili, že ony samé si môžu niečo zaslúžiť alebo to ovplyvniť vlastným správaním. Každé dieťa chce čo možno najdlhšie zostať v krajine snov. Nie je výnimočné, keď sa aj 14-ročné deti hrajú na to, že existuje Ježiško, hoci samozrejme vedia pravdu," vysvetľuje Mária Tóthová Šimčáková.
Či už s Ježiškom alebo bez neho, Vianoce zostanú navždy jedinečným obdobím, plným radosti a lásky
Pravdu môže za nás odhaliť náhoda
Niektoré deti prídu na skutočnosť, kto dáva darčeky pod stromček, skôr. Často náhodne, napríklad z filmu, kde dievčatko vykričalo rodičom, že vie o tom, kto skutočne nosí darčeky.
Podľa slov detskej psychologičky niekedy to pred deťmi neudržia sami dospelí. Jeden príklad za všetkých. Starká sa tak tešila z kúpeného darčeka pre vnučku, až jej ho ukázala. Keď ho dcéra potom našla zabalený pod stromčekom u starých rodičov, spojila si súvislosti a pýtala sa, ako je to možné. Tak jej babka povedala, že áno, darčeky nie sú od Ježiška.
„Sú deti, ktoré si pospájajú súvislosti a prídu na to, že darčeky pod stromčekom majú niečo dočinenia so zoznamom, ktorý nám odovzdali či s hračkou, ktorú nedávno ukázali babičke v obchode. Môžeme trvať na svojom a čakať, až raz dieťa príde samo na to a povie: ´Maminka, nehraj sa, ja už to viem.´ Alebo - ak je na to pripravené - povedať mu pravdu. Dieťa vždy lepšie prijme pravdu od nás, rodičov. Môžeme im vysvetliť, že tie darčeky sú od nás, starých rodičov či iných blízkych ľudí. A hoci im ich neposiela Ježiška, dávame im ich my, ale z lásky. Ježiško je len nápad, idea okolo toho. Stáva sa však aj, že dieťatko chce veriť na niečo nadprirodzené a nejakí dobrí kamaráti v škole mu nevhodnou formou povedia, že je to inak. To je ten najhorší variant," vysvetľuje Mgr. Mária Tóthová Šimčáková.
Ideálny vek a spôsob
Aký je teda najvhodnejší spôsob na to, aby sme dieťaťu odhalili pravdu o Ježiškovi? Detská psychologička radí, aby sme to nechali na rozhodnutí našej ratolesti, kedy je vhodný čas na odhalenie pravdy.
„Keď príde za nami a povie niečo mi na tom nesedí, mami, ja už viem, že to nie je o Ježiškovi, ale o tebe. Je to napokon prirodzenejšie, ako keď my máme zrušiť čaro Vianoc. Povedať mu pravdu, holú, strmú a do očí," tvrdí detská psychologička.
Ak už mu však chcete sami povedať pravdu, jednoducho sa porozprávajte. Ideálny je vek okolo 10 rokov, keď deti začínajú chápať realitu, súvislosti.
„Čo by si si teda želal na Vianoce? Vieš, ako je to naozaj s tými darčekmi? Vieš, prečo sa ti vždy splní to, čo do toho zoznamu napíšeš? Položte otázky a dajte dieťaťu priestor na premýšľanie. Povedzte - vieš čo, keď na to prídeš, tak mi to príď povedať."
Či už s Ježiškom alebo bez Ježiška, Vianoce zostanú navždy jedinečným obdobím, plným radosti a lásky. Nemali by však byť len o štedrosti, ale aj o skromnosti, o prijímaní i dávaní.
„Deti dnes dostávajú naozaj všetko, čo si zaželajú. Tým im však do života nedáme ponaučenie, že nie všetky želania sa naozaj splnia. Mnohé potom narazia na dosť tvrdý mantinel a nevedia sa s tým zmieriť. Moja rada je, aby sme ich nasmerovali aj ku skromnosti. Aby dieťa pochopilo, že si nemôže napísať zoznam 10 vecí, ktoré majú nenormálnu hodnotu a všetko splníte. Keď si ich napíše, musí brať do úvahy, že mu splníme jednu alebo dve veci.," zdôrazňuje detská psychologička.
Tvrdí, že dieťa by malo byť spokojné za to, čo dostalo. Je veľmi zlé, ak dieťa nevie byť šťastné z toho, čo má, ale je smutné pre to, čo nedostalo. Zároveň by sme deti mali viesť k tomu, aby mysleli aj na ostatných.
„Vianoce nie sú len o očakávaniach a prijímaní, ale aj o dávaní. Stačí aj drobnosť, vlastnoručne nakreslený obrázok či vyrobená škatuľka z papiera. S darčekom pre ocka môže pomôcť mamina a opačne. Dôležitá je však chuť a snaha niekoho obdarovať, a tým mu urobiť veľkú radosť," dodáva Mária Tóthová Šimčáková.
TOP 5 praktických skúseností detskej psychologičky
1. Dieťa nájde schovaný darček. Pošlete dieťa do skrine pre uterák a neuvedomíte si, že ste o poličku vyššie uložili ešte nezabalenú vysnívanú autodráhu pre vašu ratolesť. Túžilo po nej, nakreslilo ju na list pre Ježiška a pýtalo sa, či mu ho určite doručia. A naraz ju vidí, priamo v skrini.
„Môže sa stať, že deti náhodou niečo objavia. Pokiaľ u nich v tej chvíli nastúpia pochybnosti a dožadujú sa pravdy, asi je načase, aby sme im ju ozrejmili. Ak však len chcú od nás počuť nejakú odpoveď, pritom ešte nechcú vedieť pravdu, môžeme tajomstvo udržať: „Vieš, Ježiško si ten darček u mňa objednal, on má veľa detí a všetko by nestihol zabezpečiť. Tak som mu to zohnala a odložila, kým ti to zabalí a dá pod stromček."
2. Má pochybovačné otázky. Ak si zopár mesiacov po Vianociach dieťa všimne, že maminka má v skrini rovnaký baliaci papier, v akom boli zabalené aj jej darčeky od Ježiška, naša 6-ročná dcéra reagovala takto: „Mami, Ježiško má rovnaký baliaci papier ako my?" pýtala sa.
Dieťa sa niekedy pýta aj na veci, na ktoré nechce naozajstnú odpoveď. Môžeme mu odpovedať: „Hej, má rovnaký ako my. Nakupuje asi v rovnakom obchode." Ak je spokojné hneď po tom, ako dostane pragmatickú odpoveď, vtedy je to v poriadku, chce to nechať tak. Išlo mu len o to, že si všimlo rovnaký papier, ako máme my. Ak nie, bude sa pýtať ďalej.
3. Kamaráti synovi tvrdia, že Ježiško neexistuje a kto si myslí opak, je malé dieťa. Snáď najhorší okamih nastane, keď dieťa príde zo školy s plačom, pretože sa mu kamaráti vysmievajú. „Tvrdili, že darčeky nosia rodičia. Ja som im vravel, že Ježiško a oni sa mi vysmiali. Že som malé dieťa, keď tomu verím. Ale nosí ich, nie?"
4. Aj keď je už pravda daná a tajomstvo odhalené, ideu „Ježiška" môžeme stále uchovávať. Podstata je neklamať, ale dať na názor dieťaťa. Môžeme sa ho spýtať: „A ty veríš na Ježiška, páči sa ti tá predstava? Ak ty veríš a chceš, tak aj my budeme veriť na Ježiška."
5. Starší súrodenec má potrebu povedať pravdu. Ktoré staršie dieťa by už nechcelo povedať všetko, čo zistí, mladšiemu súrodencovi.
„Vysvetlime staršiemu dieťaťu, že jeho súrodenec ešte verí na Ježiška, preto mu nechceme pokaziť radosť. Povedzme mu napríklad: „Tak, ako si sa kedysi ty tešil na Ježiška, tak sa teší aj on. Ty to síce chápeš a vieš, ako to s darčekmi chodí, ale on ešte nie. Bude krásne, keď si tie darčeky objaví a bude veriť, že ich dostal od Ježiška." Deti sú veľmi náchylné na to „dobré" tajomstvo. To je tajomstvo, ktoré vieme a chceme tým niekomu urobiť radosť. To je dobré tajomstvo, to musíme udržať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
