Poslanci majú pred sebou kľúčové hlasovania, ktoré poodhalia rozloženie síl v parlamente. Napovedia, kto z opozície je ochotný podržať chrbát menšinovej vláde a za akých podmienok. Vyjednávanie je v týchto chvíľach napäté a nik s istotou nevie povedať, ako to dopadne.
Niečo za niečo. Poslanci intenzívne diskutujú o návrhoch, pri ktorých sú počty tesné a napäté. Koalícia zháňa podporu pre štátny rozpočet, opozícia na čele so SaS zas vidí cieľ v hlasovaní o nedôvere k vláde.
Hlasovať o rozpočte by poslanci mali v najbližších dňoch. Už dlhšie je známe, že podporu celej koalície istú nemá.
Svoje podmienky si stanovili štrnásti poslanci, konkrétne traja zo Za ľudí, nezaradený Ján Mičovský a desať poslancov z Občiansko-demokratickej platformy OĽaNO okolo Kristiána Čekovského.
Vyhlásili, že nezahlasujú za zákon roka, ak sa pred ním nebude hlasovať o zmene trestných kódexoch z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu a parlament ich neodmietne.
Taraba navrhuje výrazne zmierniť tresty za ekonomické trestné činy, s čím spomínaná skupina nesúhlasí.
Na tieto zmeny upozornila aj Nadácia Zastavme korupciu. Kritizuje aj navrhované zmeny v Trestnom poriadku, ktoré by podľa nej priniesli posilnenie hierarchického systému v prokuratúre i možnosť využiť nelegálne dôkazy v trestnom konaní v prospech obvineného.
Samotný Taraba už nechal návrh prepadnúť na koniec decembrovej schôdze a momentálne je v stave, že sa o ňom má hlasovať až po rozpočte. Zatiaľ nie je jasné, aké závery k tejto téme priniesla koaličná rada.
Platforma z hnutia Igora Matoviča tiež trvala na kompenzáciách pre samosprávy za zvýšený daňový bonus, ktorý parlament odhlasoval v utorok.
Platforma je aj za zavedenie výdavkových limitov, prípadne dohodu vlády s Európskou komisiou, ktorá zabezpečí neohrozenie financií z plánu obnovy. Podľa slov Čekovského o tom rokujú s premiérom i ministrom financií.
Ako uvádza politológ Radoslav Štefančík, situácia s kalkulovaním koaličných poslancov je v podstate jednoduchá. Máme menšinovú vládu, ktorá sa pri každom návrhu zákona musí spoliehať na hlasy niektorých opozičných poslancov. Len niektorí z nich sú pritom ochotní svojím hlasom túto vládu podporiť.
„Vyzerá to však tak, že to nikdy nie je zadarmo a tá cena, za ktorú sú ochotní vládu podporovať, môže byť mimoriadne vysoká,“ vysvetlil pre TVNOVINY.sk Štefančík.
Rozpočet nie je jediným zákonom, ktorý je v týchto dňoch na pretrase. Do parlamentu opäť smeruje návrh na zmenu ústavy, vďaka ktorej by bolo možné skracovať volebné obdobie. Pripravil ho Boris Kollár už pred niekoľkými mesiacmi.
OĽaNO ho vtedy vetovalo, no šéf Sme rodina návrh znova vrátil do hry. Zaradiť na rokovanie parlamentu ho plánuje v stredu 7. decembra ráno tak, aby sa o ňom aj hlasovalo.
Boris Kollár má jasné vysvetlenie pre načasovanie tohto návrhu. Vo štvrtok 8. decembra sa totiž začne schôdza, na ktorej chce opozícia vysloviť vláde nedôveru.
„Keby vláda padla, je dôležité, aby sme vedeli vyvolať predčasné voľby,“ vysvetlil Boris Kollár súvislosť so zmenou ústavy.
S iniciatívou odvolať kabinet Eduarda Hegera prišla strana SaS. Tá tvrdí, že vláda už nemá oprávnenie k existencii, nedokáže bojovať za ľudí, proti korupcii a mafii.
Na odvolenie vlády je potrebných 76 poslancov, teda nadpolovičná väčšina všetkých. Nestačí, aby to bola nadpolovičná väčšina prítomných zákonodarcov. Koalícia ich má dokopy oficiálne 70.
Menšinová vláda musí zháňať podporu v radoch opozície a medzi nezaradenými poslancami.
Desať poslancov za stranu Hlas-SD vyjadrilo podporu SaS a vôľu odvolať vládu.
Aj Smer avizuje podporu k odvolaniu vlády. Poslanec Ladislav Kamenický vyhlásil v TA3, že sa SaS pýta na plán B a upozornil, že na predčasné voľby je potrebná zmena ústavy.
Tomáš Taraba s Filipom a Štefanom Kuffovcami už vyhlásili, že zahlasujú za pád vlády v prípade, ak koalícia nepríde s termínom predčasných volieb.
Zrak koalície sa pri získavaní podpory často upiera aj na dvojicu bývalých koaličných a aktuálne nezaradených poslancov Miroslava Kollára a Tomáša Valáška.
Tomáš Valášek už poskytol jasné stanovisko a vyhlásil, že bude hlasovať za odvolanie vlády a podporuje aj predčasné voľby.
Ako zopakoval nezaradený poslanec a šéf mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár, hlasovanie o odvolaní vlády aj o rozpočte bude 13. decembra, predtým čaká ešte spomínaná novela ústavy, ktorá by umožnila právne čistým spôsobom skrátiť volebné obdobie.
Túto ústavnú zmenu plánuje podporiť. „Pretože aj to je jeden z faktorov rozhodovania – či bude existovať právne čistá cesta k skráteniu volebného obdobia v parlamente,“ vysvetlil pre TVNOVINY.sk.
Odvolanie vlády je podľa jeho slov len prvý krok. Zaujíma ho ale aj to, čo má nasledovať po ňom, aby jeden chaos nevystriedal ešte väčší s hľadaním novej „sedemdesiatšestky“ či úradníckej vlády.
„Medzitým máme snem, takže definitívne stanovisko strany Spolu k odvolávaniu vlády aj k štátnemu rozpočtu v závislosti od jeho finálnej podoby, od ktorého sa bude odvíjať moje hlasovanie, bude jasné cez víkend,“ dodal.
V radoch nezaradených je aktuálne aj ďalší bývalý koaličný poslanec Martin Klus. Zo SaS odišiel len nedávno. Dôvodom bol práve návrh na odvolanie vlády.
„Rešpektujem rozhodnutie SaS a chápem, že je legitímnou snahou opozície robiť práve takúto politiku a veľa iných možností aktuálne nemá. Opäť ale musím zopakovať, že pre mňa osobne je omnoho dôležitejšie, aká je predpokladaná koncovka, ak by sa im to podarilo. Opäť opakujem, že tú nie ako politik, ale ako politológ odhadujem v triumfálnom návrate strán Smer-SD a Hlas-SD. Presne ako v predčasných voľbách v roku 2012. Tentoraz možno aj s ústavnou väčšinou,“ vyjadril sa pri odchode od liberálov.
Z jeho vyjadrení zatiaľ možno predpokladať, že vládu pri hlasovaní podrží.
Podobné postoj má aj pri rozpočte. „Rokovania s ministerstvom financií naďalej prebiehajú. V tejto chvíli som pripravený rozpočet skôr podporiť,“ pripustil pre TVNOVINY.sk.
Ak padne vláda, budeme bližšie k predčasným voľbám. Radoslav Štefančík pripomína, že o svoje poslanecké mandáty prídu aj poslanci, ktorí boli zvolení do parlamentu na kandidátke extrémnej pravice.
„A keďže nie všetci chcú prísť o tak lukratívny ‚job‘, predpokladám, že medzi nimi sa nájde ktosi, kto nestihne električku a na hlasovanie sa nedostaví,“ komentoval.
Podľa neho ale nemôžeme zabúdať na to, že sa už nechal počuť minimálne jeden poslanec strany Sme rodina, že by podporoval pád vlády. Reč je o Martinovi Borguľovi.
Pripomína, že je to paradoxne ten poslanec, o ktorého sa zaujíma polícia.
„Veru, obvinení, stíhaní, či trestaní funkcionári bývalých vlád Smeru to nemajú teraz ľahké a lepšie by sa im dýchalo, keby nielen na čele generálnej prokuratúry, ale aj na čele polície by stál nejaký ‚náš človek‘,“ dodal politológ.
Extrémistov spomína aj Richard Sulík. V utorok v relácii Na telo PLUS vyhlásil, že vláda podľa neho nepadne. Podporia ju práve títo poslanci.
Hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde je v pláne v utorok 13. decembra.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
