Lukáš a Michal odišli po štúdiu medicíny do Česka. Vysvetľujú, že vyššie platy nie sú jediným dôvodom, prečo chcú v zahraničí ostať. Na Slovensku im prekáža aj stav spoločnosti.
Slovák Michal Skurák sa špecializuje na infekčné lekárstvo a do Česka odišiel hneď po skončení štúdia pred troma rokmi.
Keď sa bol pred skončením štúdia pozrieť do nemocnice, v ktorej pôsobí, bol príjemne prekvapený. Páčilo sa mu, v akých podmienkach zdravotníci pracujú.
Je v kontakte so spolužiakmi zo Slovenska a môže potvrdiť, že v Česku majú oveľa menej nadčasov ako u nás.
„Podmienky v mojej nemocnici sú určite lepšie ako tie, o ktorých som počul na Slovensku. Je tu zabezpečené špecializačné vzdelávanie, aby doktor získal špecializáciu čo najskôr, podporujú nás v účasti na kongresoch, učení sa v zobrazovacích metódach, ako je ultrazvuk a podobne,“ hovorí Michal.
Po skončení štúdia odišiel do Česka aj Lukáš. Medicínu absolvoval pred piatimi rokmi. S manželkou, tiež absolventkou medicíny, si hľadali prácu na Slovensku. On chcel miesto na ortopédii, ona na internom oddelení. Našli dve nemocnice, ktoré mali tieto miesta voľné. Z jednej sa im neozvali vôbec, z druhej po roku.
„Pozerali sme inzeráty aj na Morave. Hľadali sme menšie okresné nemocnice. Našli sme dve také a odpovedali nám maximálne do dvoch dní. Absolvovali sme dva pohovory a v obidvoch prípadoch sme boli spokojní. Nemocnice vyzerali nadštandardne. Neboli to rozpadnuté „chajdy“. Neviem si ani predstaviť, že by som sa mal ísť liečiť niekam do nemocnice na Mickiewiczovej. V Česku sme mali dobrý dojem a rozhodli sme sa tam odísť,“ spomína na svoje začiatky Lukáš.
Lekárske odborové združenie spísalo osem požiadaviek, v ktorých okrem vyšších platov trvajú napríklad na zlepšení vzdelávania mladých lekárov či adekvátnejšie platby zo zdravotných poisťovní.
Vláda s lekármi rokovala niekoľko týždňov a k dohode došlo len päť dní pred uplynutím výpovedných lehôt 2100 lekárom v nemocniciach naprieč Slovenskom.
Jedným z argumentov lekárov na zvýšenie platov bol ten, že slovenskí lekári, ktorí tu vyštudujú medicínu, odchádzajú do zahraničia za lepšími podmienkami. Najviac ich odchádza do Česka.
Poslankyňa Jana Bittó Cigániková si však nemyslí, že vyššie platy zastavia odliv lekárov do Čiech. Hovorí, že česká vláda pozorne sleduje situáciu na Slovensku. Keď sa zvyšujú platy slovenským lekárom, Česi na to reagujú okamžite. Potrebujú, aby bolo české zdravotníctvo pre Slovákov atraktívne.
Riešením sú podľa nej len systémové zmeny, a to také, pre ktoré sa Slovákom oplatí ostať po škole doma.
Jednou zo systémových zmien je aj spôsob získavania atestácie. Bez nej lekár nemôže byť špecialistom v danom odbore. Lukáš vidí veľké rozdiely medzi českým a slovenským systémom.
„Podľa toho, čo viem o odbore ortopédia, v Česku je to oveľa jednoduchšie. Je tu jednoduchšia byrokracia, získavanie stáží aj uznávanie stáží a celý priebeh je kratší ako na Slovensku. Čo sa týka ortopédie alebo internej medicíny, získanie atestácie na Slovensku je komplikované, zdĺhavé a často veľmi psychicky vyčerpávajúce,“ vysvetľuje.
„Môj spolužiak, s ktorým som končil medicínu, pracuje v nemocnici na Slovensku a chce si spraviť atestáciu v odbore ortopédia. Jeho kolega má 40 rokov a len teraz ide atestovať, pretože majú nepísané pravidlo, že ročne môže ich klinika poslať na atestáciu len dvoch lekárov. Takže, spolužiak, ktorý je rovnako starý ako ja, sa tak skoro na atestáciu nedostane,“ skonštatoval Lukáš.
Mladý lekár dodáva, že rozdiel je aj v službách. V Česku nie je nedostatok lekárov taký akútny ako na Slovensku, a preto nemusia robiť toľko nadčasov.
„Občas sú kritickejšie oddelenia, ale tá situácia nie je taká ako na Slovensku. To, čo počujem od známych a z médií, je neúnosné,“ myslí si Lukáš.
Celková nálada a vybavenie nemocníc sú ďalšie rozdiely, ktoré menuje Lukáš.
„Myslím si, že je tu lepšia komunikácia vo vzťahu lekár - pacient. Tu si lekári nedovolia toľko, čo slovenskí lekári k pacientom. Je tu aj nižšia miera úplatkárstva. Rozdiel je aj v technickom a materiálnom vybavení nemocníc. Veľký rozdiel je v tom, ako tie nemocnice vyzerajú a ako sa v nich pacient cíti. Pamätám si nemocnicu na Mickiewiczovej v Bratislave. Na chirurgii je osemlôžková izba, vysoké stropy, sto rokov stará nezrekonštruovaná budova. Keď si mám predstaviť, že tam sa mám ísť liečiť na chirurgické oddelenie, tak mi je zle a radšej sa budem liečiť doma. Toto som v Česku nikde nevidel a asi ani neuvidím,“ dodáva.
Vyrokovaná zmena prináša výrazné navýšenie platov lekárov. Neatestovaným lekárom sa zvýši koeficient z tohtoročných 1,25 na jedenapolnásobok priemernej mzdy plus 0,015 za každý rok praxe (maximálne za 30 rokov praxe).
Atestovaným lekárom sa zvýši koeficient z 2,3 na 2,5 plus 0,025 za každý rok praxe (maximálne za 30 rokov praxe) a od 1. januára 2025 to bude 0,03 za rok praxe u lekárov s atestáciou.
Výsledné platy už v niektorých prípadoch prekročia mzdy českých lekárov. Michal Skurák sa aj tak neplánuje vrátiť na Slovensko.
Dôvodom nie je len stav zdravotníctva, ale celková nálada a nastavenie spoločnosti.
„Neviem si predstaviť, že sa vrátim na Slovensko. Som súčasťou LGBTI+ komunity a po teroristickom útoku v Teplárni a po takmer žiadnej reakcii zo strany politikov sa vrátiť nechcem. Budem robiť za menej peňazí ako moji kolegovia v Česku a zároveň sa budem báť, že ma niekto dobije kvôli tomu, že sa budem držať s partnerom za ruku? Nie. Ďakujem. Posledný nech zhasne,“ skonštatoval Michal.
Zo slovenských lekárov, ktorých má v okolí, len málo z nich zvažuje návrat domov.
Potvrdzuje to aj Lukáš. Nálada v spoločnosti na Slovensku je podľa neho oveľa horšia ako v Česku. Ani vyššie platy nepresvedčia lekárov na návrat.
„Chcem si v Česku urobiť atestáciu a naberať tu ďalšie skúsenosti. Ako relatívne mladý doktor sa dostávam k zaujímavým veciam, takže teoreticky aj prakticky napredujem. V najbližšej dobe sa preto neplánujem vrátiť na Slovensko. Keď si o niekoľko rokov budem schopný otvoriť ambulanciu, budem možno nad tým uvažovať. Ale ani s vlastnou ambulanciou to nie je na Slovensku ľahké,“ premýšľa Lukáš.
Na lekárov sa po ohlásení výpovedí valila vlna kritiky. Ich výpovede boli vraj na hranici s vydieraním a išlo o nemorálny krok smerom k pacientom. Michal Skurák si však myslí, že to bol posledný krok, ktorý mohli lekári urobiť. Súhlasí aj Lukáš.
„Nemorálne je to, v akých podmienkach a priestoroch musia slovenskí zdravotníci fungovať posledných 15 rokov. Stále sa to zhoršuje a ľudia už nemajú motiváciu, pretože nevidia svetlo na konci tunela. Vyhrážky či protesty nepomohli. Pokiaľ chcete naozaj niečo zmeniť k lepšiemu, musíte urobiť rázny krok. Toto bol ten krok. Nebolo to vydieranie. Mali tam osem bodov a nie všetky sa týkali platov,“ konštatuje Lukáš.
Ako teda zvýšiť počet lekárov, keď ani súčasné zmeny nemusia prilákať späť masy zo zahraničia? Podľa Michala Skuráka je lepšie otvoriť trh lekárom z východu.
Lukáš je opatrnejší. Dvere by sme im mali otvoriť, ale zároveň by sme ich aj mali preveriť a trvať na tom, aby spĺňali všetky normy a nemali jazykovú bariéru.
Na Slovensko pricestovalo už veľa ukrajinských zdravotníkov. No pre zložitú byrokraciu mnohí z nich nepracujú v zdravotníctve. V niektorých prípadoch trvá roky, kým slovenské úrady uznajú Ukrajincom diplom a prax.
Odchodu lekárov sme sa venovali aj v televíznej reportáži (30. 11.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
