Lekári sa rozdelili na dva tábory – všeobecných a špecialistov. Jablkom sváru medzi nimi sú recepty na lieky. Kým všeobecných lekárov je na Slovensku menej a doteraz u nich končila viac ako polovica všetkých receptov, špecialisti majú omnoho viac pacientov a predpisovať lieky jednoducho nestíhajú. Uprostred tohto sporu stojí pacient, ktorý sa nevie dostať k svojim liekom.
Búšenie srdca, silné potenie, ba dokonca vyskočenie srdca z rytmu - to sú problémy, ktoré pani Katarínu trápia už roky. Užíva preto presne stanovené lieky, ktoré ju chránia doslova od jednotky intenzívnej starostlivosti, na ktorej sa neraz ocitla. Prišiel však deň, keď sa k liekom dostať nevedela.
„Môj kardiológ odišiel do dôchodku a jeho pacientov nikto neprebral. Upozorňoval ma na to niekoľko mesiacov dopredu, no nájsť lekára, ktorý prijíma nových pacientov je v dnešnej dobe nemožné. Zostala som tak bez liekov a každým dňom mi bolo horšie. Bála som sa v noci zaspať,“ opísala zúfalá pani Katarína svoju situáciu.
Rozhodla sa tak ísť z svojou všeobecnou lekárkou, ani tam však nepochodila. „Povedala mi, že už nemá právo predpísať mi lieky od kardiológa. Pritom veľmi dobre vie, že ich beriem roky rokúce. Bolo to strašné. Trvalo mi štyri mesiace kým som uprosila nejakého kardiológa, aby ma prijal,“ dodala pani Katarína.
Podobným strachom si prešiel aj Erik, ktorý sa lieči na epilepsiu. „Presťahoval som sa do Bratislavy, kde som si začal zháňať aj lekárov. Jediný, ktorý ma mohol prijať bol všeobecný, so špecialistami mám problém dodnes. Antiepileptiká mi až doteraz predpisoval všeobecný lekár, pretože to mám v karte. Jedného dňa mi oznámil, že je to poslednýkrát a musím si nájsť neurológa,“ povedal Erik.
Zmeny nastali začiatkom tohto roka, keď do platnosti vstúpila novela, ktorá všeobecným lekárom vzala kompetenciu predpisovať lieky od špecialistov. Stalo sa to však na ich vlastnú žiadosť.
Predsedníčka Spoločnosti všeobecných lekárov Monika Palušková vtedy vysvetlila prečo túto otázku vôbec otvárali. „Situácia v slovenskom zdravotníctve bola katastrofálna už pred pandémiou. V roku 2018 bol počet návštev u ambulantných lekárov, dohromady u špecialistov aj u všeobecných lekárov, najhorší v celej Európe. A tento stav sa neustále zhoršoval,“ vysvetlila.
Na tlačovej besede vtedy predstavili dáta aj za rok 2021. Celkovo bolo vlani predpísaných viac ako 3 a pol milióna receptov. Palušková podotkla, že ide o údaje len z jednej zdravotnej poisťovne. Všeobecní lekári podľa nich vystavili takmer milión receptov, špecialisti predpísali takmer milión a pol a zvyšných približne milión delegovali špecialisti na všeobecných lekárov.
„Ono by to bolo všetko v poriadku, pokiaľ by sa nestalo to, že 55 percent všetkých liekov, ktoré predpísali všeobecní lekári písali za niekoho iného,“ podotkla šéfka Spoločnosti všeobecných lekárov.
Zároveň poukázala na to, že ambulancií všeobecných lekárov je okolo 1990, pričom špecializovaných ambulancií je trojnásobne viac.
A tak dovtedy delegované recepty zostali na pleciach špecialistov. Tí však tvrdia, že na rozdiel od všeobecných, oni majú niekoľkonásobne viac pacientov. Obrovské množstvo receptov sa tak snažia riešiť cez e-maily.
Šéfka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová tvrdí, že týmto krokom sa zdravotná starostlivosť pre pacienta stala ešte menej dostupnou. „My sme zabudli, že tu máme seniorov, ktorí sú bezbranní, ktorí nie sú digitálne zdatní. Týmto sme ich vlastne odsúdili. Nechali sme ich plávať v tomto systéme a oni sú v ňom stratení. Som presvedčená, že veľmi veľa ľudí neužíva lieky na svoje chronické ochorenie. Presne tak, ako som po prijatí tejto novely hovorila, že sa to bude diať,“ povedala Orosová.
Na koho strane je teda väčšie právo? Kto má pravdu a kto vyrieši spor v prospech pacienta? Analytik INESS Martin Vlachynský tvrdí, že správna odpoveď neexistuje.
„Ak ide o opakované recepty, nie je problém, aby liek predpísal či už špecialista, ktorý lepšie pozná liek aj diagnózu, alebo všeobecný lekár, ktorý zasa lepšie pozná konkrétneho pacienta,“ vysvetlil analytik s tým, že pre pacienta vzniká riziko, že sa pre neho stanú niektoré lieky tzv. „administratívne nedostupné“ - tzn. bude mať na ne nárok, no nenájde špecialistu, ktorý by mu ich predpísal.
Poukázal aj na to, že na Slovensku sa už dlhšie smeruje k tomu, aby mali všeobecní lekári viac právomocí. „Ak však na všeobecných lekárov budú zvrchu padať nové kompetencie a zospodu im žiadne kompetencie ubúdať nebudú, napríklad rôzne administratívne povinnosti, tak to povedie k ich ešte väčšiemu preťaženiu. Preto sa takáto otázka nedá vyriešiť jednoduchým nariadením „Ty predpisuj!“,“ dodal Vlachynský.
Šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) si zasa myslí, že ak lekári nenájdu kompromis, malo by zasiahnuť ministerstvo zdravotníctva. „Je dôležité vypočuť si obe strany a správne sa rozhodnúť,“ povedala.
Podľa Cigánikovej je problém v tom, že predtým ako sa zákon schválil neprebehla diskusia so všetkými, ktorých sa to týka. Nové pravidlá totiž priniesol poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorý nepodliehal odbornej diskusii.
„Zákon bol pôvodne schválený bez medzirezortného pripomienkového konania a teda čelí obrovskému odporu. Jednotlivé časti zdravotníckeho reťazca to nemajú medzi sebou vydiskutované a dostávajú sa zbytočne do sporov,“ podotkla Cigániková s tým, že obeťou nie je nakoniec nik iný, ako pacient.
„Rozumiem zámeru, stotožňujem sa s cieľom, ale nestotožňujem sa s cestou a spôsobom, lebo ten spôsobil to, že teraz tu budeme mať boj,“ dodala.
Vyriešiť by to podľa nej mohlo postupné smerovanie k elektronizácii systému. „Ja by som tam však nechala, pre nevyhnutné prípady, aj tú možnosť, že by lieky predpísal všeobecný lekár. Samozrejme viem, že všeobecní sa tomu bránia, na mieste ministerstva by som im to preto vyvážila nejakými inými úľavami od administratívy,“ navrhla šéfka zdravotníckeho výboru.
Dnes už však ministerstvo zdravotníctva navrhuje podmienky predpisovania liekov upraviť. A to riadnym procesom vrátane medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom sa aktuálne nachádza novela zákona o liekoch. V ňom sa k novele môžu vyjadriť všetky zainteresované strany.
„Lekár špecialista bude môcť poveriť všeobecného lekára predpisovaním liekov. Po vzájomnej dohode tak bude môcť urobiť najviac na pol roka,“ informoval rezort.
Zároveň navrhuje, aby lieky mohli predpisovať aj zdravotné sestry. „Sestra má realizovať len administratívnu činnosť na základe pokynu a indikácie lekára. Lekár-špecialista ju tiež bude môcť poveriť predpisovaním zdravotníckej pomôcky najviac na dobu 12 mesiacov,“ uviedlo ministerstvo zdravotníctva s tým, že pravidlá sa netýkajú pacientov s trvalou a nezvratnou inkontinenciou tretieho stupňa a pri trvalej a nezvratnej stómii. Pri týchto dvoch diagnózach je právo predpisovať lieky doživotné.
Novela má zlepšiť aj prístup pacientov k liekom, zdravotníckym pomôckam či dietetickým potravinám po prepustení z nemocnice. Upravujú sa aj situácie, keď sa pacientovi minú lieky skôr, ako sa dostane k špecialistovi. „Jeho všeobecný lekár mu bude môcť predpísať lieky na základe poverenia v prepúšťacej správe, a to najdlhšie na šesť mesiacov od prepustenia,“ uviedol rezort zdravotníctva.
Šéfka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková oceňuje, že sa rezort rozhodol urobiť krok späť. „Riešením je určite vrátiť sa späť a prejsť normálnym procesom, čím medzirezortné pripomienkové konanie je a očakávam aj odbornú diskusiu,“ uzavrela.
Ak vláda a parlament novelu schvália, platiť začne od 1. marca 2023.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
