Hubárom na Slovensku aktuálna sezóna praje. Aj z krátkej rekreačnej prechádzky sa môžu vrátiť s plným košíkom húb. Dôležitý je ale ich výber. Odborníci registrujú v krajine asi sedemtisíc druhov húb, medzi nimi sú jedovaté aj jedlé. Typický hubár však zbiera a pozná značne menší počet, asi desať až dvadsať húb.
Základným pravidlom preto je: zbierajte len tie huby, ktoré naozaj poznáte. Nehádajte, v prípade nejasných znakov radšej hubu nechajte v lese. Informácie o hubách, ich znakoch a rozdieloch čerpajte z relevantných zdrojov, ako sú encyklopédie a prehľady.
Tohtoročná hubárska sezóna začala pre horúčavy len pred niekoľkými týždňami. Je tak kratšia, no o to intenzívnejšia. S rastúcimi hubami ale pribúdajú aj intoxikácie. Aj pri najväčšej opatrnosti sa totiž môže vyskytnúť chyba, čo vedie k otrave.
K 13. októbru registruje Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) 155 otráv hubami. „Deti z tohto počtu tvorili 25 konzultácií,“ priblížila Silvia Plačková, vedúca NTIC.
V porovnaní s rokom 2020 a 2021 je to podľa údajov centra k 13. októbru o 40 otráv viac. „Skutočný počet intoxikácií je však ešte vyšší, uvedené údaje sa týkajú otráv, ktoré boli s centrom konzultované,“ upresnila vedúca NTIC.
Ak by sme sa na intoxikácie pozreli z geografického pohľadu, najčastejšie sa objavujú v Nitrianskom kraji, nasleduje Bratislavský a Košický kraj.
Intoxikácii nepodľahol ani jeden pacient. Minulý rok po otrave hubami zomrela jedna osoba.
Práve NTIC poskytuje lekárom, ako aj laickej verejnosti telefonické konzultácie pri akútnych intoxikáciách, vrátane otráv spôsobených hubami. Centrum poskytuje informácie o zložení, farmakokinetike, farmakodynamike, toxicite a symptómoch pri otrave, súčasne odporúča pacientom aj vhodnú terapiu.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi tento rok stúpol podľa centra počet intoxikácií muchotrávkou zelenou, a to dvojnásobne.
Pre upresnenie, len počas prvého októbrového víkendu (1-2.10.) konzultovalo NTIC desať otráv hubami, z toho počtu boli traja pacienti otrávení muchotrávkou zelenou. Nasledujúci víkend (8-9.10.) zaznamenalo centrum štvornásobný nárast počtu v porovnaní s predošlým víkendom.
„Práve muchotrávka zelená je najnebezpečnejšia a najjedovatejšia huba. Po požití jedinej plodnice môžu zomrieť až dvaja dospelí ľudia,“ vysvetľuje Plačková. Muchotrávka zelená obsahuje toxín amanitín, ktorý závažne poškodzuje pečeň.
Hubári si ju aj s jej bielymi formami najčastejšie zamieňajú s bedľami, pečiarkami a zelenými plávkami.
Pre vysvetlenie, smrteľne jedovaté huby muchotrávky (zelená, biela a končistá) majú prsteň na hlúbiku, biele lupene a v spodnej časti hlúbika sa nachádza tzv. pošva. Zelené plávky (zelenkastá, trávovozelená) majú síce biele lupene, no nemajú ani prsteň, ani pošvu. Pečiarky majú prsteň, v mladosti sú ružové, v dospelosti až tmavohnedé lupene a taktiež nemajú pošvu.
„Ľudia konzumujú huby nedostatočne tepelne spracované, napríklad hlivy, ktoré sú ťažko stráviteľné,“ tvrdí Plačková.
Rovnako spôsobujú v surovom stave tráviace problémy aj modráky a šampiňóny.
Ľudia konzumujú surové huby, ako aj sušené jedlé huby, ktoré sú jedovaté v sušenom stave. „Napríklad sušené suchohríby, ktoré neboli tepelne spracované, spôsobili otravu niekoľkým ľuďom. Ich toxín sa totiž odstraňuje tepelným spracovaním,“ dodáva odborníčka.
„Pokiaľ po hubovom jedle vzniknú príznaky, ako napríklad bolesti brucha, vracanie, kŕče alebo hnačky, treba podať postihnutému 10 až 20 tabliet rozdrveného aktívneho uhlia rozmiešaného v primeranom množstve vody a dopraviť ho rýchlo do zdravotníckeho zariadenia,“ radí najvhodnejší postup doktorka.
Otrava húb je zákerná v tom, že príznaky nastupujú pomerne neskoro a to po šiestich, 12 alebo 24 hodinách. Táto fáza tráviacich ťažkostí môže podľa odborníčky trvať dva až tri dni.
„Po nej môže nasledovať takzvané štádium zdanlivého uzdravovania, keď sa človek cíti lepšie. Práve vtedy sa ľudia rozhodnú, že nepôjdu k lekárovi. Ale táto fáza je len dočasná a po nej nastupuje ďalšia, kedy už dochádza k poškodeniu pečene, žltačke, zlyhávaniu pečene a obličiek. Pri neliečenej otrave alebo neskoro začatej liečbe nastáva smrť,“ varuje Silvia Plačková.
Čím skôr príde človek k lekárovi, tým je väčšia šanca na záchranu jeho života. Aj preto s vyhľadaním alebo privolaním pomoci neotáľajte.
O rozpoznávaní húb, ale aj o tom, ako správne podať prvú pomoc, sme sa v Teleráne rozprávali aj s Margitou Vernarcovou, vedúcou Strediska odbornej prípravy Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky. Rozhovor si môžete vypočuť vyššie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
