Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov, miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám každý týždeň prinášame exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Žiline. Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 3. 10. 2022 – 9. 10. 2022 na vzorke 604 respondentov.
V Žiline sa voliť chystá 54,8 percenta respondentov. Naopak, rozhodnutých nevoliť je v Žiline 33,7 percenta odpovedajúcich, ďalších 11,5 percenta voličov nevie, ako so svojím hlasom naloží.
Z tých občanov, ktorí sú rozhodnutí ísť k volebnej urne, plánuje dať svoj hlas súčasnému primátorovi mesta Petrovi Fiabáne 44,1 percenta voličov. V prieskume skončil ako druhý v poradí Patrik Groma s 19,8 percentami. Tretí bol Peter Cibulka s 13,4 percentami.
Zvyšní žilinskí kandidáti dosiahli v prieskume menej ako 10-percentnú podporu. Štefanovi Zelníkovi namerali podporu na úrovni 9,9 percenta, Pavlovi Slotovi 7,8 percenta, Jánovi Rzeszotovi 2,8 percenta a Silvii Bakkeryovej 1,3 percenta. Menej než jedno percento získali Timotej Bernhauser (0,9 percenta) a Daniela Zemanová (0,1 percenta).
Agentúra FOCUS realizovala prieskum exkluzívne pre TV Markíza.
Agentúra FOCUS zisťovala aj to, ako by v komunálnych voľbách v Žiline volili priaznivci jednotlivých politických subjektov.
Ukázalo sa, že má súčasný primátor Peter Fiabáne najväčšiu podporu u voličov SaS. V Žiline by získal hlas od viac než polovice z nich (56,5 percenta). Súčasný primátor má spomedzi všetkých kandidátov najvyššiu podporu aj u voličov Progresívneho Slovenska (48,5 percenta).
Patrika Gromu by volili najmä voliči strán Hlas-SD (27,9 percenta) a Smer-SD (25,6 percenta). Väčšia časť voličov Hlasu sa však k volebným urnám nechystá vôbec (29 percent).
„V lokálnych voľbách je vplyv straníckeho „trička“ menší, ako vplyv iných faktorov. Vidíme to nakoniec aj v iných mestách. Dôležitá je lokálna znalosť prostredia a minulosti kandidátov. Menej sa takpovediac stranícky politizuje. Zároveň tu máme silný trend nezávislých kandidátov, o ktorých majú voliči predstavu, že budú svoju prácu vykonávať mimo vplyvu politických strán. Nakoniec aj Peter Fiabáne kandiduje ako nezávislý kandidát, čo však samo o sebe nestačí. Jeho nespornou výhodou je zároveň to, že ho voliči už majú spojeného s výkonom primátorskej funkcie,“ myslí si šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik.
Peter Fiabáne si chce v blížiacich sa voľbách obhájiť svoj post. Primátorom Žiliny je od roku 2018. Predtým pôsobil v Žiline ako poslanec, vo voľbách aj vtedy kandidoval ako nezávislý.
Patrik Groma, ktorý sa súčasnému primátorovi v prieskume približuje najviac, je kandidátom strán Hlas-SD a KDH. Tvrdí však, že v prípade volebného úspechu bude jeho prioritou rozloženie politickej moci naprieč celým politickým spektrom.
Z prieskumu vyplýva, že má súčasný nezávislý primátor pred kandidátom Hlasu a KDH výrazný náskok. Podľa Slosiarika z agentúry FOCUS si tento náskok Peter Fiabáne zrejme udrží.
„Ten rozdiel je výrazný. Samozrejme, kampaň je vždy o informáciách, ktoré volič dostáva od kandidátov aj na svojich protikandidátov. Neviem si však predstaviť typ overenej informácie, ktorá by mohla Petra Fiabáne zdiskreditovať natoľko, aby takýto náskok stratil. Neočakávam tiež, že dôjde k nejakému významnému vzdávaniu sa v prospech niektorého z jeho protikandidátov, čo by mohlo znížiť jeho náskok. Takže, ak sa nič zásadné nestane, tak tento náskok by mal udržať,“ tvrdí Slosiarik.
Aj medzi Žilinčanmi sme zisťovali, čo považujú v ich meste za najväčší problém. Viac než tretina opýtaných (36 percent) si myslí, že ním je parkovanie. Stav ciest a chodníkov by mal primátor urgentne riešiť podľa 18 percent respondentov.
Voliči ako problém vnímajú aj čistotu a poriadok (8 percent), dopravnú situáciu v meste (7 percent), nedostatok športovísk a ihrísk (6 percent), ale i zelene a parkov (5 percent). Diviaky a divú zver vnímajú ako problém tri percentá respondentov a infraštruktúru dve percentá voličov.
Pozreli sme sa aj na to, ako vnímajú problémy v Žiline voliči jednotlivých strán. Analyzovali sme voličov tých strán, ktoré by podľa prieskumu získali v parlamentných voľbách v tomto meste najmenej päť percent.
Voliči naprieč spektrom sa zhodujú, že je najväčším problémom Žiliny spomínané parkovanie. U voličov strán Hlas-SD, Progresívne Slovensko a Hnutie Republika rezonuje aj stav ciest a chodníkov. Voliči strany SaS by sa zamerali aj na dopravnú situáciu, zatiaľ čo stúpenci strany Smer-SD na čistotu a poriadok.
Pozreli sme sa aj na to, ako by v Žiline dopadli parlamentné voľby, ak by sa konali v tomto období. Parlamentné voľby by v súčasnosti v Žiline vyhral Hlas-SD s 12,4 percentami voličov. Tesne za Hlasom by skončil Smer-SD (11,3 percenta).
Nad päťpercentnú hranicu by sa dostali aj strany Progresívne Slovensko (9,8 percenta), SaS (7,6 percenta) a Hnutie Republika (6,2 percenta). Strany KDH, OĽANO, Sme rodina či Za ľudí by získali nižšiu ako päťpercentnú podporu.
V Žiline ešte nie je o svojom hlase rozhodnutá takmer štvrtina respondentov (24,4 percenta). Takmer 13 percent voličov by k volebným urnám parlamentných volieb neprišla.
Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:
Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radovana Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania takí polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“.
„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.
V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.
Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík.
Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik.
„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je, myslím, na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent, potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
