Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov a miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám každý týždeň prinesieme exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Košiciach. Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 25. 09. 2022 - 30. 09. 2022 na vzorke 604 respondentov.
V Košiciach sa chystá k volebným urnám 41,8 percenta respondentov. Naopak rozhodnutých nevoliť je 36 percent opýtaných. Bezmála štvrtina voličov ešte nevie, ako so svojím hlasom naloží.
Z občanov, ktorí sú rozhodnutí ísť voliť, plánuje dať svoj hlas súčasnému primátorovi Jaroslavovi Polačekovi 38,2 percenta voličov. S odstupom za ním v prieskume skončil Miloslav Klíma (18,5 percenta). Tretia Monika Kováčová (11,1 percenta) a štvrtý Milan Lesňák (10,1 percenta) dosiahli podobný výsledok.
Prieskum tiež ukázal, že z rozhodnutých voličov by 7,1 percenta hlasov putovalo Štefanovi Laskymu, Jozef Karabin by získal 6,6 percenta hlasov. Predposledné a posledné miesto by v Košiciach patrilo Viliamovi Novotnému (5 percent) a Jaroslavovi Džunkovi (3,4 percenta).
Agentúra FOCUS realizovala prieskum exkluzívne pre TV Markíza.
Jaroslav Polaček chce obhájiť svoj post. Primátorom Košíc je od roku 2018. V prieskume sa mu najviac približuje Miloslav Klíma. Ostro kritizuje aj parkovaciu politiku v meste. Tvrdí, že Polačeka vyzýva a nekandiduje proti nikomu inému, iba proti súčasnému primátorovi.
Podľa šéfa agentúry FOCUS Martina Slosiarika by Polačekovi prvenstvo mohlo ujsť v jednom prípade.
„Myslím si, že k takémuto ohrozeniu by došlo jedine v prípade dohody s inými kandidátmi. Teda, keby sa niektorí iní kandidáti vzdali v prospech Miloslava Klímu. To je logika jednokolových volieb,“ vysvetlil.
Agentúra FOCUS zisťovala aj to, ako by v komunálnych voľbách v Košiciach volili priaznivci jednotlivých politických subjektov. Súčasný primátor Polaček má najvyššiu podporu u voličov OĽaNO. Svoj hlas by mu v Košiciach dalo viac ako polovica z nich. Najvyššiu podporu má aj u voličov KDH (41,4 percenta).
Miloslava Klímu by volili najmä stúpenci Hlasu (16,6 percenta) a Smeru (15,8 percenta). Práve medzi voličmi Smeru má najvyššiu podporu, medzi voličmi Hlasu má spomedzi kandidátov najvyššiu podporu Polaček.
Súčasný primátor druhého najväčšieho mesta Slovenska Jaroslav Polaček je kandidátom koalície strán KDH, SaS, Sme rodina, Aliancia, NOVA a Strana rómskej koalície (SRK), OĽaNO a Dobrá voľba a Umiernení.
Napriek tomu si priazeň získava aj medzi voličmi Smeru či Hlasu. „V lokálnych voľbách sa podstatne menej často volí stranícky a vidíme to aj na úrovni krajských miest. Tu voliči primárne posudzujú kandidáta, jeho kompetenciu, v prípade existujúceho primátora aj jeho doterajšiu prácu,“ uvádza sociológ Slosiarik.
Dopĺňa, že v lokálnych voľbách majú vo všeobecnosti výhodu existujúci primátori a starostovia, pretože si s nimi výkon tohto úradu voliči prirodzene spájajú. „A ak primátor či starosta neurobil niečo, čo by ho zásadným spôsobom diskvalifikovalo z vedenia mesta/ obce, tak sa majú tendenciu prikloniť k nemu,“ vysvetľuje.
Aj medzi obyvateľmi Košíc sme zisťovali, čo považujú za najväčší problém mesta. Takmer štvrtina z nich označuje parkovanie. Stav ciest a chodníkov by mal primátor okamžite riešiť podľa 22 percent opýtaných.
Voliči vnímajú ako problém aj čistotu a poriadok (9 percent), osobnú aj verejnú dopravu (8 percent), ale i zeleň, parky (5 percent) či ihriská (4 percentá), ale i Rómov (3 percentá), ľudí bez domova (3 percentá) alebo dane (2 percentá).
Pozreli sme sa aj na to, ako vnímajú problémy voliči jednotlivých strán. Analyzovali sme voličov tých strán, ktoré by podľa prieskumu získali v parlamentných voľbách v tomto meste päť percent.
Voliči naprieč spektrom sa zhodujú, že najväčším problémom je spomínané parkovanie, po ktorom nasleduje stav ciest a chodníkov. Čistota a poriadok rezonuje najmä u voličov Progresívneho Slovenska a SaS. Voliči Hlasu a Smeru by sa viac zamerali na zeleň.
Pozreli sme sa aj na to, ako by v Košiciach dopadli parlamentné voľby, ak by sa konali v tomto období. Vyhral by ich Hlas s 11,9 percentami a len tesne za ním by skončil Smer.
Nad päť percent by malo aj Progresívne Slovensko a SaS. OĽaNO, Sme rodina či KDH by získalo nižšiu podporu.
V Košiciach ešte nie je o svojom hlase rozhodnutá takmer štvrtina voličov. K urnám parlamentných volieb sa nechystá prísť viac ako 16 percent opýtaných.
Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:
Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radovana Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania takí polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“.
„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.
V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.
Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík.
Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik.
„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je, myslím, na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent, potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
