Mikuláš Dzurinda sa vracia do politického priestoru. Ohlásil, že má záujem o vytvorenie projektu, ktorý by mal zjednocovať stredopravé strany, hlavne tie mimoparlamentné. U verejnosti však bývalý dvojnásobný premiér nepožíva výraznú dôveru, ale to by podľa odborníkov nemusel byť až taký problém, keďže sa nemieni stavať do pozície lídra.
Bývalý predseda SDKÚ sa definitívne vytratil zo slovenskej politickej scény pred šiestimi rokmi. Zanikol mu mandát poslanca a v ďalších parlamentných voľbách už nekandidoval. Stiahol sa a výlučne sa vyjadroval len k zahraničnej politike. Tú domácu odmietal komentovať.
V posledných mesiacoch sa čoraz viac začalo hovoriť o jeho návrate. Až napokon v rozhovore pre denník SME priznal, že pracuje na novom projekte. Išlo by o integráciu viacerých stredopravých strán, pričom aj ich predstavitelia potvrdili, že viedli s Mikulášom Dzurindom rozhovory.
Napriek tomu je okolo celého tohto projektu výrazná hmla. S istotou však vieme, že Dzurinda by nebol predsedom ani lídrom.
„A asi by to bola najlepšia voľba,“ povedal na úvod politológ Radoslav Štefančík.
Ukazujú to aj čísla aktuálneho prieskumu od agentúry Ipsos, ktorý zverejnil Denník N. Podľa neho bývalému premiérovi dôveruje len 18 percent respondentov.
„Ono to nie je veľa ani málo, ale určite to nie je na víťazstvo vo voľbách. V prípade tohto projektu hovoríme o jednocifernom čísle,“ dodal Štefančík.
Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik má optimistickejší odhad. Upozorňuje však, že v hre je ešte veľmi veľa premenných.
„Neviem teraz odhadnúť, koľko by takéto zintegrované zoskupenie mohlo získať, ale ak zoberiem do úvahy subjekty, ktoré by boli súčasťou takejto integrácie, tak si myslím, že by to mohlo preferenčne vychádzať aj na dvojciferne číslo. Ale všetko závisí od toho, ako uveriteľné to pre voličov bude,“ zhodnotil Slosiarik.
Ako spomínali, rozhovory už potvrdili viaceré strany – KDH, Spolu či Dobrá voľba. Otvorená spolupráci je aj ODS vedená generálom vo výslužbe Pavlom Mackom. Okrem kresťanských demokratov ide však o strany, ktoré sa podľa prieskumov pohybujú na úrovni niekoľkých desatín až do dvoch percent.
O spájanie v stredopravom spektre je takmer permanentná snaha. Takmer vždy však narazilo na egá jednotlivých politikov a ich neochotu dohodnúť sa.
„Túto integráciu musia najskôr ‚stráviť‘ lídri jednotlivých strán a akceptovať podmienky tejto integrácie, aby sa potom nestalo, že si budú cez médiá odkazovať, že to pochopili inak. Šancu majú, myslím, len jednu,“ podčiarkol Slosiarik.
Vidina parlamentu by im v tomto spájaní mohla pomôcť.
„Vzhľadom na to, že ide zväčša o strany, ktoré sa nemajú šancu dostať do parlamentu, tak by sa na tú chvíľu do volieb mohli podvoliť,“ dodal Štefančík.
Či by sa po voľbách okamžite nerozpadli, je nateraz otázne.
U samotného Mikuláša Dzurindu sa vo veľkom špekuluje, či pri jeho možnom návrate nezohráva veľkú roku spomienkový optimizmus.
Podľa politológa je to veľmi vysoko pravdepodobné, keďže stál za reformnými vládami, ktoré Slovensko dostali do EÚ a NATO.
Na druhej strane upozorňuje, že s jeho vládnutím sa spájajú aj rôzne veľké kauzy. A to by zrejme bol veľmi dobrý arzenál pre oponentov.
„Prvý spomienkový optimizmus by fungoval do prvej verejnej diskusie, kde by napríklad Robert Fico, ale aj Peter Pellegrini na neho povyťahovali všetky kauzy a kauzičky, ktoré sa s Mikulášom Dzurindom spájajú,“ poznamenal Štefančík.
Otázkou je, či by nový subjekt, ktorý by aj integroval ostatné strany, nevysával voličov práve tomu politickému spektru, s ktorým by chcel vládnuť.
„Je rozdiel, či Mikuláš Dzurinda bude zakladať nový subjekt, alebo bude integrátorom existujúcich politických strán predovšetkým v stredopravej časti politického spektra,“ uviedol Slosiarik.
A keďže je podľa sociológa oveľa viac pravdepodobná integrácia, tak by takéto spojenectvo nemuselo ohroziť prípadných koaličných partnerov.
„Druhá alternatíva (integračná) podľa mňa dáva väčšie šance progresívnej a liberálnej časti politického spektra (čiže PS a SaS), že týmito integračnými pohybmi nemusia byť zásadne zasiahnuté, v zmysle poklesu preferencií na hranicu zvoliteľnosti,“ uzavrel Slosiarik.
Summa summarum: Mikuláš Dzurinda otvorene priznal, že by rád vytvoril politický priestor, vďaka ktorému by neprepadli hlasy demokratických (systémových) voličov. Aj keď už síce začal rozhovory s viacerými stranami, žiaden bližší formát nie je známy. Ak by však bolo toto možné spájanie pre voličov uveriteľné, v preferenciách sa môže vyšplhať aj na dvojciferné číslo.
Pozrite si reportáž zo začiatku augusta, v ktorej sme sa venovali možnému úspechu novej strany Mikuláša Dzurindu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
