OĽaNO ako ultrakonzervatívne hnutie. To je otázka posledných dní. Strana tieto tvrdenie odmieta s tým, že jej predstavitelia sa stále považujú za bojovníkov proti korupcii. Podľa šéfa prieskumnej agentúry sa však väčšina jej voličov hlási práve ku konzervativizmu.
Obyčajní ľudia nikdy neboli od svojej podstaty štandardnou stranou. Hnutie sa definovalo cez svojho lídra Igora Matoviča, ktorý preferenčne vyrástol na svojom boji proti korupcii. Hnutie inak dlho nemalo ani štruktúry, čím vnútrostranícky život prakticky neexistoval.
Na kandidátku sa vždy dostali ľudia s rôznymi svetonázormi, teda akákoľvek ideológia bola podružná. Aj to sa podpísalo pod masívne odchody poslancov z jeho poslaneckého klubu každé volebné obdobie. V opozícii to nebol zásadný problém.
Vstupom do vlády je už stabilita poslaneckého klubu viac ako potrebná. Napriek tomu z neho odišlo alebo hnutie vyhodilo už šesť poslancov. Opäť sa prejavila ideová nejednota. Posledný, ktorý hnutie opustil, bol Juraj Krúpa.
„Hnutie, ktoré sa prezentovalo tolerantne k rôznym názorovým prúdom, zultrakonzervatívnelo. Čím viac sa jeho hlavný ťah vyprázdňoval od protikorupčnej agendy, tým viac sa začal stupňovať boj proti tzv. „liberálnemu peklu“,“ uviedol poslanec pri svojom odchode.
Samotné hnutie tieto vyjadrenia odmieta. A Krúpove slová považuje len za výhovorky, s ktorými sa snaží odôvodniť svoj odchod do SaS.
„Nikto neurobil v boji proti korupcii viac, ako naše hnutie, čiže na tejto podstate sa nič nemení. Rovnako je fakt, že sme hnutím so širokým občianskym zastúpením, v ktorom nie je podstatná ideológia, ale cieľ modernizovať Slovensko a zlepšiť kvalitu života ľudí,“ uviedol pre TVNOVINY.sk hovorca Obyčajných ľudí Peter Dojčan.
„Pre Juraja Krúpu sa hodnoty končia pri istotách poslaneckej stoličky, preto jeho výhovorky, ktorými sa len pokúša zdôvodniť svoj prestup, komentovať nebudeme,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
Otázkou je, či OĽaNO naozaj stráca protikorupčný ráz a začína sa ideovo vyhraňovať. Politológ to tak vôbec nevidí.
„OĽaNO sa v minulosti definovalo najmä cez svojho šéfa a práve pri téme boja proti korupcii Igor Matovič najviac vyrástol. Lenže potom sa stal predsedom vlády, neskôr minister financií a začal hovoriť do úplne iných tém, ktoré tú pôvodnú prekryli,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.
Zároveň dodal, že Matovič sa hlási ku konzervatívnym myšlienkam už od počiatku, rovnako ako celé hnutie.
„Ak sa do parlamentu dostali na kandidátke OĽaNO aj liberálne orientovaní politici, bolo to najmä z dôvodu veľkého úspechu vo voľbách 2020 a nevyhnutnosť obsadiť viaceré štátne funkcie, čo pochopiteľne posunulo do parlamentu aj liberálov z pôvodne nezvoliteľných miest,“ zhrnul Štefančík.
Pravdou je, že väčšina poslaneckého klubu sa hlási ku konzervativizmu. Trenie však nastalo pri ultrakonzervatívnych nápadoch jednotlivcov – ako Martin Čepček (už bývalý člen) či Milan Kuriak.
„Vyvrcholením tohto príklonu k ultrakonzervativizmu v klube OĽaNO sa stala prípustnosť možnosti vytvorenia menšinovej vlády za ad hoc podpory rôznych kriminálnikov, extrémistov a fašistov počas koaličnej krízy,“ uviedol Krúpa.
Narážal tak na možnosť, že by vláda pokračovala bez SaS, no za podpory Kuffovcov. Tí sa dostali do parlamentu na kandidátke ĽSNS a aj ich možno považovať za ultrakonzervatívcov. Viacerí koaliční poslanci sa však medzičasom vyjadrili, že by takúto menšinovú vláda nikdy nepodporili.
Vráťme sa však k možnému prerodu OĽaNO. Hnutie v parlamentných voľbách volilo 25 percent voličov. V aktuálnych prieskumoch sa drží v priemere na osempercentnej podpore. A toto je podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika tvrdé voličské jadro.
„Väčšina aktuálneho elektorátu OĽaNA sa sebaidentifikuje na konzervatívno-liberálnej osi buď do stredu alebo od stredu smerom ku konzervatívnemu zmýšľaniu,“ vysvetlil Slosiarik.
Zároveň dodal, že aj protikorupčný étos je pre nich nemej dôležitý.
„Myslím si, že OLANO urobilo určitý preferenčný oblúk a vrátilo sa k svojim pôvodným číslam z prvej polovice roku 2019,“ dodal Slosiarik.
Na to, či bolo OĽaNO konzervatívne alebo nie, sa názory rôznia. V súčasnosti, vzhľadom na jeho voličskú základňu, by nebolo prekvapivé, keby aj tieto témy začalo hnutie tlačiť do popredia. Do akej miery budú jednotliví predstavitelia „tlačiť na pílu“, bude zrejme závisieť od voličskej odozvy.
„Matovičov úspech v roku 2020 sa nezopakuje. Dnes sú jeho voliči, zrejme mnohí už navždy bývalí, cenní o jednu dôležitú skúsenosť. Dozvedeli sa, že Igor Matovič vládnuť nevie. Je to dobrý politik do opozície, vie na problém upozorniť originálnym spôsobom, ale ako politik so zodpovednosťou za vládnu politiku má obe ruky ľavé,“ uzavrel Štefančík.
Pozrite si reportáž, ktorá mapuje koaličnú krízu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
