Nedá sa sedieť na terase, hrať s deťmi na záhrade či voľne vetrať. Stanislav Székely si tento rok neužíva pohodlie na chate v Rožňave, pobyt mu totiž komplikujú osy. „Toto je naša oáza pokoja, naše útočisko, kde trávime veľmi veľa času. Každý rok tu máme osy, ale tento rok ich je omnoho viac,“ prezradil. A nie je pritom sám. Na našu redakciu sa s rovnakým problémom obrátili obyvatelia Záhoria, okresu Bánoviec nad Bebravou či Rimavskej Soboty. Každodenne im ničia pobyt vonku.
Na Slovensku existuje približne 90 druhov ôs, tých „otravných“ však nie je veľa. Podľa zoológa Mareka Semelbauera zo Slovenskej akadémie vied sú neželané druhy len dva. „Je prirodzenou súčasťou ich životného cyklu, že v lete je spoločenských ôs najviac. Zároveň ľudia vysedávajú na terasách či v krčmách, kde pijú kofolu, pivo a iné sladené nápoje, pričom cukor a kvasinková aróma osy vyslovene priťahuje,“ vysvetlil.
Ľudia sa však správajú rovnako každé leto, osy nie. „Túto chatu máme päť rokov, no tento je prvý, kedy ich je skutočne veľa. Niekedy je to tak nepríjemné, až uvažujeme o odchode,“ spomína chatár. Napriek tomu, že ich pokladá za premnožené, problém môže byť úplne niekde inde, a to v koncentrácií a počasí.
„V tomto období sa vždy zdá, že je tých ôs veľa, keďže je vrchol populačnej sezóny. Dozrieva ovocie a oni v podstate svojou zvýšenou aktivitou dávajú najavo, že sú tu. Ľudí najčastejšie ruší osa útočná. Už z toho názvu vyplýva, že ona dokáže človeka bodnúť. S tým sa stretávame v lete pomerne často, pretože osy vyhľadávajú nielen potravu, ale aj tekutiny. Preto v okolí reštaurácií, keď sedíme vonku na terase, stále okolo nás lietajú a hľadajú si „niečo pod zub“, vysvetlil zoológ Richard Szőllős.
S nájdením potravy ale tento rok môže byť problém. Ak nemá dostatok potravy a tekutín v prírode, hľadá ich inde. Keďže Slovensko trápia toto leto extrémne horúčavy a sucho, osy sú nútené masívnejšie sa koncentrovať v blízkosti ľudských zdrojov, aby, samozrejme, získali potrebné množstvo.
V prípade záujmu si môžete zostrih rozhovoru so zoológom Richardom Szőllősom pozrieť tu:
„Už nemáme tú pohodu. Osy nie sú len na terase, ale opatrne aj vetráme či dávame pozor na deti v detskom domčeku, kde sa hrávajú. Musíme, pretože len nedávno uštipla osa malého do ucha,“ hovorí Székely s tým, že so synom museli ísť k lekárovi. A nie sú jediní.
Zo štatistík Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS) vyplýva, že v tomto roku boli vyslaní záchranári na pomoc až k 350 pacientom, ktorí mali vážne zdravotné komplikácie po uštipnutí alebo uhryznutí hmyzom – najčastejšie osami, včelami a sršňami. „Najmladším ošetreným pacientom bolo ročné dieťa, najstarším 86-ročný muž. Zdravotný stav 152 ošetrených pacientov bol natoľko vážny, že si vyžiadal prevoz do nemocnice,“ priblížila hovorkyňa Alena Krčová s tým, že až 116 ošetrených pacientov malo ťažkosti po uštipnutí osou no našťastie neevidujú žiadne úmrtie.
V súvislosti s osami a ich uštipnutím hrozí hneď niekoľko zdravotných rizík. Szőllős upozorňuje, že v prvom rade je bodnutie kritické pre osoby s alergiou na osí jed. Spôsobiť mu môže dokonca anafylaktický šok. Vtedy bezodkladne volajte 155.
Aj v prípade, že alergiou netrpíte, riziková môže byť oblasť bodnutia. „Keďže osy obľubujú sladené nápoje, je nebezpečné nechať na stole otvorené fľaše s limonádami. Osa tam vletí, spadne do nápoja a žije,“ varuje zoológ a varovný prst zdvíha aj OS ZZS.
„Pozor na situáciu, ak vás osa uštipne v ústnej dutine alebo v oblasti hrdla. Stáva sa to najmä v prípadoch, kedy kvôli nepozornosti hmyz vypijeme s nápojom z neprehľadnej plechovky alebo si ho nevšimneme v pohári. Vtedy bezodkladne voláme na tiesňovú linku, kde nám operátor poradí, ako ďalej postupovať. Do príchodu ambulancie ZZS sa snažíme miesto ochladzovať napr. cmúľaním ľadu v ústach, prípadne studenými obkladmi a postupujeme podľa pokynov operátora,“ radí Krčová s tým, že ak je pacient pri vedomí, sledujeme dýchanie a upokojujeme ho, ak upadne do bezvedomia a dýcha, dáme ho do stabilizovanej polohy na bok. Ak prestane dýchať, začneme okamžite s kardiopulmonálnou resuscitáciou (laicky povedané, oživovaním).
Nebezpečné je aj zotrvanie na tom istom mieste. Po prvom bodnutí totiž priletí ôs viac. „Zaujímavé je, že v čase, keď vás osa bodne, tak vyžaruje poplachové feromóny, ktoré potom ako keby privolávajú aj ostatné osy, ktoré sa pridajú do tohto útoku,“ vysvetľuje Szőllős.
V tejto súvislosti pripomínajú záchranári základné prevenčné pravidlá:
Napriek vyššie uvedeným hrozbám sú osy v prírode nesmierne dôležité. Podľa Szőllősa ide o blanokrídlovce, ktoré sa živia ovocím. Na jednej strane ho síce poškodzujú, no na druhej zabezpečujú aj istú rovnováhu v prírode. Živia sa nektárom, takže sú aj z hľadiska opeľovania veľmi dôležité.
Práve preto apeluje jeho kolega, Marek Semelbauer, na rozumné ničenie hniezd a zabíjanie ôs. „Nemá zmysel ničiť každé osie hniezdo, mnohé druhy ôs, napr. osíky (rod Polistes) a všetky samotárske osy, sú vyslovene mierumilovné. Hniezda „nápojových ôs“ sú neželané iba za istých okolnosti, a to v tesnej blízkosti obydlia, kde sa môžu správať agresívne, najmä ak ich človek vyruší,“ uviedol.
Najčastejšie sa ich hniezda vyskytujú v zemi, nachádzajú si štrbiny, dutiny a diery. Taktiež sídlia pod strechami a dokonca aj vo vysokej vegetácii.
Na ich elimináciu sa bežne používajú spreje, tie sú však už v niektorých oblastiach Slovenska vypredané. Deratizéri Tomáš Španyi a Dávid Lukáčik nám v rozhovore prezradili, ako postupovať.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
