Infektológ Vladimír Krčméry neodporúča ľuďom cestovať do tropickej západnej Afriky. Dôvodom je marburský vírus, ktorý v Ghanne potvrdili už štyrom ľuďom. Prví dvaja pacienti mu podľahli. Úrady vystopovali 180 blízkych kontaktov nakazených. Ide o vírus z tej istej rodiny ako vírus spôsobujúci ebolu. Jeho úmrtnosť je veľmi vysoká.
Krčméry približuje, že vírus dostal pomenovanie po nemeckom meste Marburg, kde vedci robili experimenty na opiciach z Ugandy. Nevedeli, že sú nakazené smrtiacim vírusom. Všetci laboranti aj ošetrujúci lekári zvierat zomreli.
Vírus sa zo zvierat prenáša na ľudí a medzi nimi sa šíri fyzickým kontaktom. Šíri sa teda podobne ako opičie kiahne. Priebeh ochorenia je veľmi nepríjemný.
„Postihuje zrážanlivosť krvi a ľudia preto krvácajú. Väčšinou krvácajú cez močové cesty, kožu, ústa alebo zažívací trakt. Videl som to raz v živote na sudánsko-konžskej hranici. Pacient nám vykrvácal pred očami,“ spomína infektológ.
WHO uvádza, že na začiatku choroby má pacient teplotu, bolesti hlavy a malátnosť. Na tretí deň môžu prísť silné hnačky, kŕče, nevoľnosť a vracanie. Vzhľad pacientov v tejto fáze prirovnali k „duchom“.
Úmrtie prichádza zvyčajne na ôsmy až deviaty deň po vypuknutí symptómov. Priemerná úmrtnosť je 50 percent. V minulých epidémiách sa jeho úmrtnosť pohybovala od 24 do 88 percent v závislosti od kmeňa vírusu a liečby pacientov.
Na marburský vírus neexistuje špecifická liečba ani vakcína, ale pomáhajú liečivá na ebolu. Krčméry priblížil, že dobré výsledky zaznamenal remdesivir a zmes monoklonálnych protilátok. Dodáva, že šírenie marburského vírusu nie je medicínska otázka, ale policajno-vojenská.
„V niektorých afrických krajinách majú zvyk, že keď niekto umrie, umývajú ho, aby ho pochovali čistého. Pri umývaní mŕtvol sa nakazí pol dediny. Na to potrebujete policajtov a vojakov, nie lekárov. Musia zabrániť pohrebom a veľkým zhromaždeniam, aby zabezpečili bezrizikové pochovávanie tiel,“ dodáva Krčméry.
Podľa Krčméryho je prekvapivé, že sa marburský vírus objavil v Ghanne, pretože bol doteraz bežný skôr v západnej Afrike v Sierra Leone a Libérii. Znepokojujúce môže byť aj to, že Ghanna má jedno z najlepší leteckých spojení s Európou. Odborník si však myslí, že po prepuknutí symptómov je ochorenie u človeka tak viditeľné, že by s ním nemohol letecky cestovať.
„Podľa mňa epidémia nehrozí, ak budeme mať dosť odvahy a lietadlá, kde budú nakazení, odkloníme a všetci pôjdu do karantény. Ak to takto zvládneme, nemusíme sa báť. Ale videli sme už disciplínu cestujúcich a cestovných spoločností počas covidovej pandémie, takže toto riziko by som úplne neignoroval,“ konštatuje infektológ.
Pre cestovateľov má jednoduchú radu: do západnej Afriky necestujte vôbec. Vysoká škola sv. Alžbety, kde učí aj Krčméry, stiahla zo Sudánu pre riziko nákazy svojich lekárov.
„Ľudia by nemali cestovať do tropickej západnej Afriky. Východná Afrika je zatiaľ bezpečná, tam je skôr riziko nákazy opičími kiahňami. V západnej Afrike boli vo viacerých krajinách hlásené prípady marburského vírusu. Určite by som do týchto krajín necestoval a nerobil by som zo seba hrdinu,“ odkazuje Krčméry.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
