Tvrdia, že zločincom a vlastizradcom nepatria pamätné tabule.
Busta komunistického pohlavára a liter červenej farby-takto málo stačí Slovákom, aby sa sputila búrlivá celospoločenská diskusia. Aktivisti, ktorí premaľovali pomník Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej sú pre niektorých hrdinovia, pre iných zase vandali.
21. augusta 1968 vstupujú do Československa vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska. Do konca roka si invázia vyžiadala 108 ľudských životov. Ďalší boli zranení. Guľka sovietskeho ostreľovača zasiahla aj košického dokumentaristu Tibora Kováča. Prežil, no odvtedy je odkázaný na invalidný vozík. Osadenie busty Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci, tak vzbudilo vášne. Bol to práve prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany, ktorý podporil sovietsku vojenskú intervenciu.
Všetko iniciovala Komunistická strana Slovenska.
Ľubošovi Lorenzovi, aktivistovi sa to ale nepáčilo: "Zločincom a vlastizradcom nepatria pamätné tabule." Preto ju s výtvarníkom Petrom Kalmusom natreli na červeno. Ľudia v obci sa však pre osadenie busty rozhodli dobrovoľne, dokonca spísali petíciu. Všetko to iniciovala Komunistická strana Slovenska.
„Finančné prostriedky na ňu boli získané od priateľov, známych, od bývalých členov strany, súčasných členov strany," hovorí Jozef Bilý, predseda KSS vo Svidníku.
Pozemok pod pamätníkom si od obce prenajali na vyše 30 rokov. Vasiľ Biľak je totiž pre obyvateľov Krajnej Bystrej a mnohých Rusínov z okolia dobrodinec, ktorý dal v obci postaviť cestu, obecný úrad, školu, či dokonca nechal opraviť pravoslávny chrám a farský úrad.
„Určitým spôsobom tam boli rodinné a priateľské zväzky a keď dačo bolo treba vybaviť, tak za ním zašli," spomína Zolán Balassa, historik.
Pozývací list pre okupačné vojská, ktorý mal Biľak podpísať, síce nikto nikdy nevidel, no významne sa zaslúžil o potlačenie „Pražskej jari" a o následnú normalizáciu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo