Otázky týkajúce sa sexuálnej výchovy rozdeľujú spoločnosť na dva tábory. Problém je, že len málokto vie, o čom naozaj táto výchova má byť.
Sexuálna výchova je v spoločnosti diskutovaná už niekoľko rokov. Odborníci apelujú na potrebu zaviesť nové osnovy, odborné texty a povinnú výučbu tém, ktoré pod ňu spadajú. Slováci sa celospoločensky k téme naposledy vyjadrovali v referende o rodine v roku 2015, vo vláde zaznela v októbri 2021. K žiadnym zmenám však niekoľko rokov nedošlo.
Otázky týkajúce sa sexuálnej výchovy totiž rozdeľujú spoločnosť na dva tábory. Problém je, že len málokto vie, o čom naozaj táto výchova má byť. Skreslené predstavy, strach a pretrvávajúce spoločenské stigmy vedú k vopred určenému odsúdeniu. Podľa psychiatričky a sexuologičky Dany Šedivej si spoločnosť zatvára oči, je nečinná a nevníma negatívne aspekty nedostatočnej edukácie v tejto oblasti.
V nasledujúcom rozhovore sa dočítate, o čom sexuálna výchova v skutočnosti má byť, ako je aktuálne vyučovaná a prečo ju súčasná generácia mladých potrebuje omnoho viac ako tie predošlé.
Sexuálna výchova je pojem, pod ktorým si spoločnosť predstavuje hlavne sex, reprodukciu a vývoj. Je sexuálna výchova najmä o nich? Ktoré témy by mala riešiť?
Sexuálna výchova by mala deti pred nástupom puberty a v puberte (rozmedzie 3 až 16 rokov) primerane poučiť sexualite, dospievaniu, čo to je v teoretickej aj v praktickej stránke, ako sa bude meniť rokmi ich telo aj psychika. Mala by ich oboznámiť s fungovaním vzťahov, ako ich nadviazať a udržať si ich. Pozerať sa na potreby iného človeka, byť empatický, pochopiť správanie ľudí v určitých situáciách. Taktiež musí riešiť oblasť chápania pohlavia, primeraného správania k druhému pohlaviu, edukovať o násilí, hraniciach, aby sa z detí nestali agresori alebo obete násilia. Nezabúdajme ani na sexuálne a reprodukčné zdravie. Je toho naozaj veľa a správnym prístupom sexuálna výchova scitlivie človeka na určité témy.
Mohlo by vás zaujímať: Prehnala sa Slovenskom vlna ateizmu? Odborník vysvetľuje, čo znamenajú výsledky sčítania obyvateľov
Napriek obšírnosti tém sa sexuálna výchova na Slovensku nevyučuje ako samostatný predmet, ale ako súčasť iných predmetov. Ide o dostačujúce oboznámenie s témami?
Žiaľ, nie. Štát necháva školám pri vyučovaní sexuálnej výchovy pomerne voľnú ruku. Tieto témy sú čiastočne preberané na biológii alebo etickej výchove, škola si však vyberie, ktorým témam sa bude venovať aj v akej hĺbke. Mnohokrát ide o pár hodín vedených v štýle pro forma. Poučujeme deti o vývoji, reprodukcii, rozmnožovacej sústave, o anatómii a fyziológii. Oni však potrebujú aj iný vzhľad do problematiky, zorientovať sa v iných veciach, napríklad čo pre nich znamená integrita tela, ako povedať nie, ako nadviazať vzťahy či si vážiť rodinu a priateľstvo. Zamedzujeme mladším generáciám prístup ku kvalitným informáciám, ktoré im môžu pomôcť. Komplikujeme im tým život.
Témam sexuálnej výchovy sa venoval aj Slovenský prieskum, kde 41 % respondentov predstavujú učitelia, 37 % iné subjekty pracujúce vo vzdelávaní a zvyšok rodičia a výskumníci. Podľa výsledkov sa výučba týka najmä témy ľudské telo a vývoj, rieši sa aj sexualita a sexuálne zdravie. Minimum pozornosti venujú prednášajúci chápaniu pohlavia, zručnosti pre zdravie a pohodu, hodnotám, právu, kultúre a sexualite a taktiež sexuálnemu správaniu. Čo hovoríte na tieto výsledky?
V podstate sa len potvrdilo to, čo vieme. Kvalitná sexuálna výchova chýba na základných aj stredných školách. Nepreberajú vážne témy ako incest či internetovú kriminalitu, ktorá je v rámci šírenia detskej pornografie široká. Deti na základnej škole šíria svoje nahé snímky...Tínedžeri nevedia, že keď rozpošlú kamarátom nahú fotografiu svojej kamarátky/spolužiačky, tak ide o šírenie detskej pornografie. Nemajú právne poučenie. Je tiež nutné vnímať, že dospievajúci sú síce od určitého veku síce reprodukčne zrelí, ale osobnostne a mentálne nie. Každý sa vyvíja iným tempom. Dievčatá musia vedieť, že je v poriadku, ak nechcú mať v 16 rokoch sex, nie sú zaostalé ani chúďatká. Doba je presexualizovaná, deviantné praktiky sa dostali do bežného repertoára párov a praktizujú ich, aj keď sa im nepáčia. Nevedia, že nemusia.
Aby sme sa vyjadrili jasne, ide teda o problém len okrajového vyučovania, prípadne formy prednášky. Keďže je problém nielen s obsahom, ale aj formou, kto a ako by ich mal prednášať?
Viete, je pochopiteľné, že aktuálne školy nevedia sexuálnu výchovu správne podať. Pedagógovia nie sú na to vzdelaní, cítia sa pred žiakmi zahanbene, sami často vnímajú danú tému ako tabu. Nie je jednoduché postaviť sa pred triedu pubertiakov, na to musí byť človek osobnostne vyzretý a komponovaný. Nemôže to byť osoba, ktorá sa v tom vyžíva či, naopak, je škupulózna.
Pedagógovia minimálne potrebujú školenia, vypracované osnovy a podklady. V ideálnej predstave by bola sexuálna výchova samostatný predmet a tým pádom by sa na ňu mohli učitelia pripraviť už na vysokej škole.
Nastavili by sa správne osnovy, pripravili odborné texty a hlavne by sa skončilo s celkovým tabuizovaním týchto tém. Pre deti by bol omnoho prirodzenejší garantovaný text pripravený odborníkmi, ktorý by bol prispôsobený ich veku a mohli by sa k nemu kedykoľvek vrátiť a na hodinách sa bez hanby aj slobodne pýtať. Pri citlivejších témach môžu byť zvolené rôzne formy edukácie, napr. otázky formou anonymných lístočkov. Deti by sa tak necítili zahanbene. V osobe pedagóga by deti mali ďalšiu dospelú osobu, na ktorú by sa vedeli obrátiť, keby si nevedeli dať s niečím rady.
Prečítajte si aj: Incident šikany v Miloslavove zasiahol aj pani Danku. Deti s problémami chce „liečiť“ umením
Spoločnosť, učiteľov aj politikov táto téma rozdeľuje. Jedni sa ohradzujú termínmi ako ohrozovanie mravnej výchovy či rodová ideológia, druhí hovoria o pokroku. Vo vláde otvoril diskusiu naposledy Branislav Gröhling, ktorý poukázal na krajiny, kde sexuálna výchova zavedená je a menoval jej pozitívny vplyv na spoločnosť. Ako má bežný občan vedieť, kto má pravdu?
Naša spoločnosť jednoducho potrebuje začať reálne uvažovať. Na každú tému sa nájdu pozitívne aj negatívne reakcie, ale v tomto prípade ide o frázy, ktoré sa používajú dookola, a pritom len málokto vie, čo skutočne znamenajú. A tak o veciach, ktoré sú spoločensky veľmi potrebné, rozhodujú ľudia, ktorí im nerozumejú, prípadne ich vedome blokujú. Ohrádzajú sa preto náboženstvom, etikou a správnou výchovou.
Pravdou pritom je, že výsledky sexuálnej výchovy sú pre spoločnosť prospešné. Kvalitná sexuálna výchova je spájaná s neskorším začiatkom sexuálneho života, zodpovednejším prístupom k sexualite, znížením násilia páchanom na deťoch a evidujú aj menej neželaných tehotenstiev. Dokladajú to štúdie a štatistiky z krajín, kde to pochopili. Takže frázy, ktorými sa odporcovia ohradzujú, sú faktami ľahko vyvrátiteľné.
Nepodceňujme deti, keď im niečo dôkladne vysvetlíme, čo je a nie je správne, tak oni to pochopia.
Okrem fráz sa objavuje ešte jeden silný argument, že sexuálna výchova má zostať v rodine. Vedia ju rodičia zvládnuť?
Tak ako nie každý je ochotný o týchto témach hovoriť, tak nie každá rodina je schopná poučiť deti adekvátne. Sexuálna výchova v rodinách začína a rodičia by mali deťom vždy odpovedať na ich otázky pravdivo, ale primerane k ich veku a mentalite. Inak poučíte dvojročné, päťročné a pätnásťročné dieťa. Rodičia najlepšie poznajú svoje deti a veľa detí si aj v dospelosti od rodičov pýta rady. Ale niektorí jednoducho nevedia, čo a ako im majú povedať. Taktiež by pomohli školenia, brožúrky a kvalitné texty pre nich aj deti. Keď sa nad tým zamyslíte, tak deti do neskutočnej hĺbky učíme fyziku a chémiu, a pritom im nedávame základný autorizovaný text, ktorý si môžu prečítať a vracať sa k nemu, aby pochopili, čo tá rodina možno ani nevie sformulovať.
Na druhej strane, iba máloktorý rodič bude dieťaťu hovoriť o inceste, pritom značná časť sexuálneho násilia na deťoch sa pácha práve v rodinách. Dieťa nevie, že to, ako sa ho dotýkajú a čo s ním robia, nie je normálne, bežné a správne. Tým nechceme poburovať, ide o podložené fakty. Sexuálne zneužívanie detí je zaťažené vysokým stupňom skrytej kriminality - viac než 70 percent chlapcov a 80 percent dievčat sa s tým nikomu nezverí.
Je veľmi dôležité, aby deti už pred zahájením vlastných sexuálnych aktivít pochopili význam sexuality v širších súvislostiach.
Sexuálna výchova na školách dáva možnosť kontinuálne a odborne pôsobiť na všetky deti a dospievajúcich, chápe sexualitu ako súčasť komplexných medziľudských vzťahov, kultúry, prepája biologické a psychosexuálne aspekty. Pôsobí proti destabilizácii rodinných štruktúr.
Prečítajte si aj: Je mamou šestnástich umierajúcich detí. Vyliečiť ich nevie, ale rodičovskú lásku im dokáže nahradiť (rozhovor)
Na Slovensku majú prevahu kresťania a mnoho rodičov si neželá, aby ich deti mali sexuálnu výchovu. Chcú ich vychovávať vo viere. Mali by mať rodičia právo zasiahnuť do dochádzky dieťaťa na sexuálnu výchovu?
Nikto predsa nechce podsúvať deťom, že majú zabudnúť na svoje vierovyznanie. Garantované texty by mali byť napísané takým spôsobom, ktorý je prijateľný aj pre týchto rodičov. Nikomu nechceme kázať, že toto treba robiť, toto je správne a toto je prežité. Práveže chceme tie témy scitlivieť, vytvoriť bezpečie a orientáciu v problematike, aby zmätenie a nevedomosť vystriedal komfort, rešpekt, poznanie a otvorenosť. Mladí ľudia nemajú dostatok informácií a rodičia sa jednoducho nevedia s deťmi dostatočne o tejto téme rozprávať.
Častým argumentom je, že "v minulosti sexuálna výchova nebola a naši rodičia a starí rodičia to zvládli aj bez nej". Prečo je to odrazu také potrebné? Aké problémy vznikajú?
V prvom rade sa zmenila doba. V minulosti bol psychosexuálny vývin postupný a bolo ľahké udržať deti v nevedomosti. Nahota nebola taká dostupná, výnimočne v časopisoch, ktoré niekto prepašoval zo západu. Ale súčasná doba je pre deti v tomto extrémne negatívna.
V súčasnosti sa deti dostávajú k pornu v desiatich rokoch, všade je dostupná nahota a narážajú aj na obsah, ktorý ich učí násiliu a nesprávnemu pohľadu na vzťahy. Dospelý človek vie odlíšiť, čo je vo videách hrané, vhodné a čo slúži len na podporu fantázie. Ale dieti? Tie sú zmätené, boja sa, myslia si, že tak, ako to vidia vo videách, to má vyzerať aj v skutočnosti. Nehovoriac o praktikách, ktoré tam vidia a následne kopírujú. Oni nevedia rozlíšiť, že nemajú ženu biť po zadku, pretože ide o prejav sadizmu a neúcty, ťahanie za vlasy a spôsobenie bolesti poukazujú na deviantné správanie a že nie je dobré spať s niekým, keď s nikým nechodíte, len tak. Na to je autoerotika a nie novodobý fenomén kamarátstva s výhodami. Učíme sa napodobňovaním a keďže máme v týchto témach nepoučené deti ako v stredoveku, tak napodobňujú to, čo vidia.
Následne nastúpi internet a všetky dostupné články, ktoré nepíše odborník, ale laik. Treba si priznať, že nie každý, kto sa nebojí hovoriť o sexe, mu aj skutočne rozumie. Takže deti majú prístup k množstvu nevhodného obsahu, ktorý ich ešte viac mätie. A potom narazia na podcast či video a nevhodné postoje slepo prijímajú.
Tieto dezinformácie negatívne vplývajú na ich návyky a vzťahy. Z klientskej praxe vieme, že ľudí najviac v živote trápia vzťahy, potom zdravie a financie. Na deti má vplyv aj funkčnosť či nefunkčnosť rodiny, v ktorej vyrastajú. Máme 50-percentnú rozvodovosť, takže aj to sa odráža a vplýva na ne.
Doba sa jednoducho zmenila. Sexuálna výchova v školách zostáva z rôznych dôvodov blokovaná, internetový priestor je bez cenzúry. Odborníci z radu sexuológov aj preto roky tlačia na povinné zavedenie sexuálnej výchovy do škôl. My nemôžeme zamedzovať mladším generáciám prístup ku kvalitným informáciám, ktoré im môžu pomôcť. Nerobiť nič je kruté pre ďalšie generácie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
