Na rozdiel od Česka, u nás sčítanie nezisťuje, či ľudia veria v Boha.
Štatistický úrad zverejnil podrobné výsledky sčítania obyvateľstva z roku 2021. Počet ľudí hlásiacich sa k rímskokatolíckej cirkvi klesol o 300-tisíc a, naopak, výrazne stúpol počet ľudí bez vyznania. Cirkvi na výsledky sčítania reagovali optimisticky. Evanjelická cirkev tvrdí, že pokles nebol výrazný a spomalilo sa tempo úbytku ich veriacich. Katolícka cirkev zasa argumentuje, že za poklesom je aj pandémia, ktorá zatvorila kostoly.
Sociológ zo Slovenskej akadémie vied Miroslav Tížik, ktorý sa venuje sociológii náboženstva, vysvetľuje, o čom vypovedá najnovšie sčítanie obyvateľstva.
Poukazuje na fakt, že hoci klesol počet ľudí hlásiacich sa k veľkým cirkvám, mierne stúpol počet prívržencov menších kresťanských spolkov a tento rok si mohli ľudia vybrať aj spomedzi budhizmu či islamu.
Tížik upozorňuje, že v Česku okrem sčítania zisťujú aj to, či tí, ktorí sa nehlásia k vierovyznaniu, uznávajú vieru v Boha. Slovenské sčítanie na túto otázku nedáva odpoveď.
Podľa sčítania obyvateľstva klesol počet ľudí hlásiacich sa k vierovyznaniu a stúpol počet ľudí bez vyznania. Čím si to vysvetľujete?
Sčítanie obyvateľstva sa pýta na prihlásenie k cirkvi a nesleduje, či sú ľudia veriaci, ale či majú vzťah k náboženskej skupine - či už registrovanej alebo neregistrovanej. Toto je dôležité zdôrazniť. Nemáme odpovede na to, v čo ľudia veria. Ak v roku 2001 boli vysoké čísla ľudí, ktorí sa prihlásili k nejakej cirkvi, tak to znamenalo, že ľudia sa k nej prihlásili bez ohľadu na to, či verili alebo neverili v to, čo hlása. Skôr z tradície. Iné typy výskumov, ktoré sme analyzovali, ukázali, že časť ľudí sa hlási k cirkvi napriek tomu, že nemajú náboženskú vieru. Za posledných dvadsať rokov sa tiež mení vnímanie úlohy cirkvi.
Výsledky tohto sčítania „prečistili“ to, že ľudia, ktorí nemali výrazný vzťah k cirkvi, sa už teraz k nej neprihlásili. Druhé z vysvetlení, hoci nie rozhodujúce, prečo klesol počet ľudí hlásiacich sa k veľkým cirkvám, súvisí s obdobím pandémie. Najmä pre mladých ľudí bol rok pandémie veľká časť ich života a stratili kontakt s cirkvou. Na druhej strane, v roku 2001 bol najväčší boom stotožňovania s cirkvami a odvtedy to klesá lineárne. Od roku 2001 do 2011 klesol počet ľudí, ktorí sa prihlásili ku katolíckej cirkvi o rovnaký podiel ako v súčasnosti. Vždy za desať rokov stratila Katolícka cirkev okolo 10 percent tých, čo sa k nej hlásia. Pokles je dlhodobý a nie je to záležitosť posledných rokov.
Klesá teda počet ľudí, ktorí sa stotožňujú s inštitúciou, ale nevieme, či klesá aj počet ľudí, ktorí sú veriaci?
Na toto sčítanie obyvateľstva nedáva odpoveď. To skúmajú iné výskumy a tie potvrdzujú, že podiel ľudí, ktorí prejavujú vieru, je vyšší ako podiel tých, ktorí sa hlásia k cirkvi a ich pokles je menší. V Česku napríklad v sčítaní merajú otázku náboženstva inak. Dávajú ľuďom možnosť prejaviť svoju vieru. Obyvatelia si mohli vybrať možnosť, že sú veriaci, no bez prihlásenia k cirkvi. Alebo si môžu vybrať, že sú veriaci a hlásia sa ku konkrétnej cirkvi. Tam sa ukázalo, že bol radikálny pokles tých, ktorí veria a hlásia sa k cirkvi, ale bol zasa nárast tých, ktorí veria, ale nehlásia sa k cirkvi. V sčítaní v Česku sa viac sústredili na zisťovanie viery, u nás sa meria skôr prihlásenie k cirkvi ako inštitúcii.
Prečo ubúda ľudí, ktorí sa nehlásia k cirkvi, aj keď sú veriaci?
Čiastočne je to ovplyvnené nedôverou k takejto inštitúcii. No časť ľudí sa s cirkvou nestotožňuje, pretože už neboli vychovávaní v tomto duchu a nezúčastňovali sa na jej živote. Sekularizácia znamená napríklad to, že ak ľudia nevykonávajú náboženské rituály, tak strácajú aj vzťah k inštitúcii, ktorá ich zabezpečuje. Takže viac ako prejav nedôvery ide skôr o prejav nezáujmu. Napríklad niekto sa pred desiatimi rokmi hlásil k rímskokatolíckej cirkvi, presťahoval sa zo stredného Slovenska do Bratislavy, nepodieľa sa na chode cirkvi niekoľko rokov, jeho deti už nie sú vychovávané v náboženskom duchu a inštitúcia cirkvi už pre nich nič neznamená. Ak by sa rodičia ešte k cirkvi prihlásili, ich deti už s veľkou pravdepodobnosťou nie. Migrácia teda tiež prispieva k odchodu z cirkvi.
Je to trend len na Slovensku alebo aj v zahraničí?
Slovensko je súčasťou trendu, ktorý prebieha aj v iných krajinách. U nás je pomalší, ale tento druh sekularizácie je všeobecný civilizačný trend. Nie je to však globálny trend, ale európsky. Európa sa sekularizuje s výnimkou tých, ktorí prichádzajú z nekresťanských tradícií. Týka sa to aj strednej a východnej Európy. Uvidíme, aké budú výsledky sčítania v Poľsku, ale aj tam je silné hnutie za odchod z cirkvi, ktoré je však aj veľmi silno motivované politicky. Aj v Maďarsku môžeme očakávať pokračovanie tohto trendu.
Ateisti aj cirkev robili pred sčítaním kampaň. Fungovala na ľudí?
Nevieme to presne odhadnúť, ale nemyslím si, že kampane ľudí od cirkví odradili. Tých, ktorí už boli na odchode z cirkvi, nemala kampaň cirkvi ako prilákať. Tí, ktorí sú váhajúci, alebo majú vlažný vzťah k cirkvi, ich veľmi kampaň cirkví neoslovila. Nemyslím si však, že kampaň cirkvi bola konfrontačná, hoci to tak niektorí cítili. No prebiehali paralelne viaceré kampane, aj zo strany sekulárnych a humanistických hnutí. Viac sa o tom debatovalo, a preto si myslím, že tieto dáta sú oveľa objektívnejšie, ako boli predchádzajúce. Ozývalo sa viacero hlasov, ktoré vyzývali ľudí, aby to vyplnili skutočne tak, ako sa v otázke viery cítia.
Na jednej strane boli výzvy, aby tí, ktorí nepraktizujú vieru, označili možnosť bez vyznania a na druhej strane, vyzývali týchto ľudí, že keď sú pokrstení, majú sa prihlásiť k cirkvi, pretože udržiava tradície. Ľudia sa v podstate rozhodovali slobodne, mali dosť argumentov za aj proti. Ďalší dôvod, prečo sú tieto výsledky podľa mňa presnejšie, je ten, že v kolónke „nezistené“ bolo v tomto roku menej ľudí ako pred desiatimi rokmi. Je to aj vďaka tomu, že sčítanie prebehlo elektronicky a množstvo ľudí, ktorí to vypĺňali osobne odklikávaním ponúknutých možností, bolo vyššie. Pred tým bola veľká skupina ľudí, ktorí to nevypĺňali, jednoducho to preskočili. Keď vieme, že sú tu ľudia, ktorí to nevyplnili, nepoznáme, aký je ich postoj. Tento rok je táto skupina zanedbateľná, a preto sú výsledky výpovednejšie ako minule.
Dá sa povedať, že tu nastáva ateizácia spoločnosti?
Nie. S ateizmom to nemá nič spoločné. Keď sa pozrieme podrobnejšie na zozbierané dáta, vidíme, že narástol počet ľudí, ktorí sa hlásia k menšinovým cirkvám - aj registrovaným, aj neregistrovaným. Druhá vec je, že keď sa niekto nehlási k cirkvi, neznamená to, že sa ateizuje. Podľa výskumov sa na Slovensku dlhodobo považuje za ateistov iba tri až štyri percentá ľudí. Väčšina ľudí sa radí medzi tzv. agnostikov, ktorí neriešia otázku náboženstva a nemajú jasnú predstavu o týchto témach. Ateizmus je popieranie, že náboženstvo je zmysluplný spôsob prístupu k svetu. Väčšina z tých, čo sú bez vyznania, sú však voči náboženstvu skôr ľahostajní. Predpokladám, že ich postojom je, že kto chce, nech si verí, ale ja neverím. Toto je pravdepodobne najrozšírenejší pocit tých bez vyznania.
Čím to je, že stúpol počet ľudí hlásiacich sa k menším cirkvám?
Jedna vec je, že sa mierne modifikovala metodika. Teraz si ľudia mohli vybrať aj u nás neregistrované náboženstvá, napríklad budhizmus alebo islam. Keby sa to nedalo vybrať, tak si mnohí z nich vyberú možnosť bez vyznania. Narástla však aj skupina ľudí, ktorá označila možnosť „iné“ a vypísali, k čomu konkrétne sa hlásia. Popri tom, že tam boli aj také skupiny ako Svedkovia Liehovovi, je tam aj viacero menších neregistrovaných cirkví, ktoré zaznamenali veľký nárast. Podobne aj niektoré malé registrované ako napríklad Apoštolská cirkev, Kresťanské zbory a ďalšie. Niektoré majú niekoľkonásobný nárast. Z hľadiska štatistiky sú to stále malé skupiny, ale ukazuje to trend, že spolu zaznamenávajú veľký nárast. Pre mnohých veriacich sú skupiny príťažlivejšie.
Je to tým, že ľudia čoraz viac vyhľadávajú malé spolky, kde je praktizovanie viery interaktívnejšie oproti veľkým chrámom, kde je to neosobné?
Čiastočne áno. Tí ľudia hľadajú aj živé spoločenstvo. Oficiálne cirkvi sú viac formalizované, ale komunitne nežijú vždy až tak aktívne. Sú ľudia, ktorí okrem náboženskej viery a tradičných rituálov hľadajú aj spoločenstvo a na to sú vhodnejšie menšie cirkvi.
Náboženstvo sa stáva v poslednej dobe súčasťou aj politiky. K slovu sa dostávajú konzervatívni politici, ktorí otvárajú tému interrupcií či homosexuality. Má to vplyv na to, ako ľudia vnímajú cirkev a náboženstvo?
Rastú menšie cirkvi a tie sú v týchto témach vyhranenejšie. To je zaujímavý paradox. Veľké cirkvi v týchto otázkach až tak výrazne nevstupujú do politiky, aj keď sa to tak často zdá. Prevláda názor, že katolícka cirkev najviac ovplyvňuje politiku a pretláčala napríklad odmietanie interrupcií. Fakt je ten, že medzi veriacimi je najsilnejšie odmietanie interrupcií medzi členmi takýchto malých cirkví. Tie, ktoré rastú a sú v etických témach vyhranenejšie. Robili sme hodnotové prieskumy a ukázalo sa, že aktívni veriaci vo veľkých cirkvách, ktorí chodia do kostola, sú tolerantnejší k interrupciám či homosexualite ako tí, ktorí sú mimo hlavného prúdu. Lepšie to vidieť na príklade porovnania Česka a Slovenska. Na Slovensku medzi tými, ktorí chodia do kostola, je vyššia miera tolerancie ako medzi tými, ktorí v Česku chodia do kostola. Je to tým, že praktizujúci veriaci sú v Česku menšina a tá menšina je vyhranenejšia a odmietavejšia voči etickým témam ako na Slovensku. Veriaci hlavného prúdu sú menej konfrontační. Ukázalo sa to aj v politike.
Čo tým myslíte?
Tí, ktorí v politike najaktívnejšie presadzujú tieto otázky, sú z prúdov, ktoré sú na Slovensku menšinové. Ide väčšinou o malé kresťanské skupiny. A aj tí konzervatívnymi hodnotami vyhranení politici, ktorí sa hlásia ku rímskokatolíckej cirkvi, nereprezentujú katolíckych veriacich, ale len ich úzky prúd. Títo poslanci, keby nekandidovali za stranu, ktorá získala veľa hlasov, by sa do parlamentu s takouto agendou nikdy nedostali. Majú síce málo voličov, ale disciplinovaných. Na jedného takéhoto poslanca OĽaNO stačilo 20-tisíc preferenčných hlasov. A ak môžu zakrúžkovať viacerých, zrazu je v parlamente veľa takto orientovaných politikov. Tieto malé vyhranené cirkvi si vedia zvoliť do parlamentu svojho človeka a ten ich reprezentuje v parlamente. Potom to vyzerá, akoby to bol väčšinový názor, ale nie je. Je to politická kalkulácia, ako zviditeľniť niečo, čo ani nie je spoločenskou témou. OĽaNO bol zaujímavý projekt v tom, že v ňom pospájali rôznych ľudí a rôzne témy a v podstate len kombináciou rôznych vyhranených, ale menšinových tém sa nakoniec dostali do popredia verejného priestoru.
Mal by štát prehodnotiť odluku cirkvi od štátu na základe výsledkov sčítania obyvateľov?
Otázka je, či toto bude pre nejakých politikov agenda. Niektoré cirkvi to interpretujú ako úspech, lebo predpokladali výraznejší pokles a udržali si dominanciu v spoločnosti. Pre politické prúdy, ktoré reprezentujú ľudí bez vyznania, je to zasa dôležitá správa, že takýchto ľudí pribudlo. Otázka teraz je, či by politici, ktorí hája záujmy ľudí bez vyznania, by nemali tlačiť na to, aby táto skupina nebola aj naďalej vylučovaná alebo odsúvaná na druhú koľaj. Riešenia môžu byť dve. Prvé, že ak ľudia bez vyznania nedostávajú špecifickú podporu na to, aby si mohli kultivovať svoj svetonázor a životný štýl, nemali by mať takéto možnosti ani ľudia s vierovyznaním. Druhé riešenie je, aby obe skupiny, teda aj ľudia bez vyznania dostávali špecifickú verejnú podporu, ako ju teraz majú registrované cirkvi. To je vec politikov, ako túto tému uchopia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
