K zdravému životnému štýlu máme ako národ ďaleko.
Ak sa pýtate na to, či je slovenská strava dostatočne zdravá, odpoveď je - žiaľ nie. Hovorí to analytik Martin Smatana, ktorý spolu s kolegami zozbieral v najnovšej štúdii niekoľko údajov o návykoch Slovákov. Ukazujú, že k zdravému životnému štýlu máme ako národ ďaleko.
Problém nám robí nielen to, čo jeme, ale aj to, koľko fajčíme cigariet a ako často si doprajeme alkohol. Autori si všímajú, ako to všetko vplýva na dĺžku dožitia. Tá je na Slovensku významne nielen pod priemerom Európskej únie, ale aj krajín Vyšehradskej skupiny.
Cukor hľadáme v jedle aj pití
Jedným z hlavných nerestí sú sladené nápoje. Slovák ich v priemere vypije ročne 106 litrov. To znamená 212 pollitrových fliaš malinoviek, viac ako 17 za mesiac.
Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu Róbert Hatala opísal, koľko cukru spolu so sladkým dúškom príijmeme. „Iba v jednej pollitrovej fľaške colového nápoja je 30 kávových lyžičiek cukru,“ približuje.
A práve to, koľko cukru zjeme a vypijeme, dáva našu krajinu na nelichotivé priečky v štatistikách. V rokoch 2000 až 2018 sa jeho spotreba u nás viac ako zdvojnásobila a v roku 2016 sme v spotrebe tejto komodity prekonali aj USA.
Z 38 krajín OECD sme v spotrebe cukru na piatom mieste a to najmä z dôvodu, že vypijeme veľké množstvo spomínaných sladených nápojov, sirupov či džúsov. „Ako problém sa javí najmä konzumácia cukru u mladistvých. Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov ako je priemer Európskej únie,“ hovorí Smatana.
Aj pre to je na Slovensku stále viac obéznych mladých ľudí. V kategórii mladistvých a dospievajúcich sa ich miera takmer zdvojnásobila. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny. Nadváha a obezita pritom spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí. A dnes už vieme, že je vysokorizikovým faktorom aj pri ochorení COVID-19.
Nevzdelanosť. Ďalší rizikový faktor
V porovnaní 47 európskych krajín porovnávalo OECD počet úmrtí, ktoré má na svedomí kardiovaskulárne ochorenia z dôvodu nezdravého životného štýlu. Slovensko je na siedmom najhoršom mieste.
Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 percent väčšia ako priemer únie a o 30 percent vyššia ako v susednom Česku.
Zlé štatistiky sú u väčšiny postkomunistických krajín. Hatala si myslí, že ľudia stratili pocit zodpovednosti za svoje vlastné zdravie. Rovnako to je aj u mileniálov. „Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať. Žiaľ je to mylná predstava,“ zdôrazňuje.
Tiež dodáva, že najrizikovejšie faktory pre zdravie sú chudoba a nevzdelanosť. Ukázala to aj medzinárodná štúdia Pure, na ktorej sa zúčastnilo 150-tisíc ľudí z celého sveta z najrôznejších krajín a s najrôznejším finančným príjmom.
Hatala opisuje, že nejde len o formálnu nevzdelanosť, ktorá je problém. Je to aj základná nevedomosť o tom, ako funguje naše telo. „Dnes sa často stretávame s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi, dokonca ovešanými akademickými titulmi, ktorí bez problémov spochybňujú medicínu dôkazov. A to od informácií, ktoré ukázala štúdia Martina Smatanu a kolegov až po očkovanie,“ komentoval s odkazom na aktuálnu spoločenskú otázku.
Na to, aby sme boli o niečo zdravší, pritom stačí aj malý krôčik. Príklad uvádza i slovenský gastroenterológ Ladislav Kužela. „Naozaj nie je treba veľa, aby sme si znížili riziko predčasného úmrtia,“ tvrdí v príspevku na sociálnej sieti.
Približuje, že nedávna metaanalýza z 99 sledovaní, ktoré boli realizované skoro po celom svete ukázala, že každým pridaním ovocia a zeleniny v strave o 200 gramov za deň, dosiahneme desaťpercentné zníženie rizika predčasného úmrtia.
„Maximálny benefit bol pozorovaný u tých, kto konzumuje 800 gramov ovocia a zeleniny za deň. U týchto ľudí došlo až k 31-percentnému poklesu rizika predčasnej smrti,“ spresňuje s tým, že jesť zdravo nás síce môže stáť peniaze, jesť nezdravo nás môže stáť život.
Alkoholu vypijeme dosť
Rizikom pre zdravie nie sú iba sladkosti v tekutej či tuhej podobe, ale aj alkohol. Analytici na čele s Martinom Smatanom sa pozreli na to, koľko ho vypijeme.
Slovenská domácnosť minie podľa Eurostatu na alkohol 2,3 percenta svojho príjmu. Tieto výdavky sú nadpriemerné. Vysoko nad svetový priemer sme aj pri otázke spotreby čistého alkoholu ročne. Slovák vypije v priemere 11,5 litra alkoholu, teda takmer liter za mesiac.
V porovnaní so západnou Európou má Slovensko v rámci kultúrnej tradície výraznejšie zastúpenie alkoholu a jeho vyššiu priemernú spotrebu.
Odborníci pripomínajú, že alkohol spôsobuje nielen rôzne druhy rakoviny, ale aj na jeho škodlivé účinky na ľudský mozog, psychiku a sociálne správanie. V porovnaní so západnou Európou má Slovensko v rámci kultúrnej tradície výraznejšie zastúpenie alkoholu a jeho vyššiu priemernú spotrebu.
Štát by pri alkohole mohol podľa analytikov dbať o propagáciu nápojov s nižším množstvom alkoholu, obmedziť predaj alkoholu po desiatej večer a v neposlednom rade zvýšiť vekovú hranicu na konzumáciu alkoholu z dnešných 18 na 21 rokov.
Štúdia, ktorú pripravil Martin Smatana spolu s kolegami, sa volá Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku publikovala ho organizáciou GLOBSEC. Názov napovedá, že sa analytici detailne pozreli aj na to, ako Slovákom chutia cigarety.
Patrí nám nelichotivé miesto aj v podiele silných fajčiarov. Zvýšil sa z 22 percent na zhruba 26 percent. Medzi nezamestnanými je podiel fajčiarov dvakrát vyšší ako v ostatnej populácii.
Nádej dávajú elektronické cigarety, no ich používanie je stále veľmi nízke, len na úrovni 2,9 percenta. Práve bezdymové alternatívy s menej škodlivými účinkami na zdravie ľudí môžu mať pozitívnejší vplyv na mieru ochorení, akými sú napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, cievna mozgová príhoda či ischemická choroba srdca.
Analytici na čele so Smatanom na záver pripomínajú, že v súčasnosti pandémia a nedostatok zdravotníckeho personálu aj zdrojov zvyšujú tlak na dostupnosť starostlivosti. Tvrdia, že takmer polovica úmrtí je u nás ovplyvnená faktormi, ktoré sa dajú efektívne eliminovať. Odvrátiť by sme dokázali viac ako 4 100 úmrtí a desaťtisíce ľudí by mohli mať kvalitnejší život.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
