Diskutovať o nej sa bude v druhom čítaní vo výboroch.
Koaliční poslanci z klubov OĽaNO a SaS, ako aj niektorí nezaradení rozhodli, že o reforme nemocníc budú diskutovať v druhom čítaní.
Klub Sme rodina hlasoval s opozíciou proti návrhu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského. Pri rozhodnutí sa prezentovalo 145 poslancov, z nich 76 bolo za a 68 proti.
OĽANO, SaS i Za ľudí vítajú posun reformy nemocníc do druhého čítania
Premiér Eduard Heger (OĽANO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽAON) sa spolu so zástupcami SaS a Za ľudí poďakovali poslancom, ktorí vo štvrtok posunuli reformu nemocníc do druhého čítania. Hovoria o kroku k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti. Veria v úspech reformy aj v druhom čítaní.
"Zdravie je pre každého z nás najvyššou hodnotou," povedal premiér s tým, že je to aj najvyššou prioritou jeho vlády i tohto parlamentu. Poslancov, ktorí ju podporili, označil za hrdinov. Tvrdí, že legislatívna zmena má priniesť lepšiu zdravotnú starostlivosť. Poďakoval sa aj súčasnému ministrovi zdravotníctva, ktorý reformu predložil, i exministrovi Marekovi Krajčímu (OĽANO), ktorý podľa neho zmenu odštartoval.
Lengvarský prisľúbil, že so svojím tímom bude v reforme i rokovaniach s regiónmi pokračovať. Deklaroval, že budú pracovať na tom, aby priniesli ľuďom to, čo sľúbili, teda lepšiu zdravotnú starostlivosť. Krajčí je rád, že z balíka financií z fondu obnovy sa im podarilo vybojovať peniaze aj na tento účel. "Chceme investovať do každej jednej nemocnice. Nejdeme rušiť nemocnice. Naopak, reforma má priniesť pre pacienta lepšiu starostlivosť," deklaroval. Jana Bittó Cigániková (SaS) rozumie obavám občanov zo zmeny, no hovorí o zmene k lepšiemu. Juraj Šeliga (Za ľudí) skonštatoval, že 76 poslancov sa vo štvrtok rozhodlo správne, keď dali hlas lepšej zdravotnej starostlivosti. Poďakoval sa aj nezaradeným kolegom, ktorí boli medzi nimi.
Líder mimoparlamentného Hlasu-SD a nezaradený poslanec Peter Pellegrini si, naopak, myslí, že hoci Slovensko reformu potrebuje, výsledkom vládnej zmeny bude menej dostupná zdravotná starostlivosť v regiónoch. Trvá na tom, že stratifikácia nemocníc z dielne jeho vlády mala byť iná, pričom plánom bola výstavba a obnova špičkových koncových nemocníc s vysokou kvalitou. "Zároveň sa mali dva roky podrobne vyhodnocovať dáta o regionálnych nemocniciach, a nie od zeleného stola v Bratislave rušiť lôžka či celé oddelenia," reagoval s tým, že ide o nepoctivú a neférovú hru s občanmi.
Čo prinesie reforma
Podľa reformy by mali nemocnice fungovať na piatich úrovniach – komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná. Vzniknúť tak má zoptimalizovaná sieť nemocníc.
Nemocnice, ktoré budú v zozname, majú mať nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia. MZ SR zdôrazňuje, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa majú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života.
Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta. Reforma by mala zvýšiť bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Návrh zákona ráta aj s novým určením minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. Cieľom má byť zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov.
Ministerstvo chce ambulantnú sieť definovať na základe určených parametrov, výsledky má monitorovať a vyhodnocovať každý rok. Parametrami pre klasifikáciu okresov budú počet obyvateľov, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov. Vzniknúť by mala klasifikácia okresov na zabezpečené, rizikové, rizikovo nedostatkové a kriticky nedostatkové.
Tieto informácie by mal rezort poskytnúť lekárom, ktorí by mali záujem o zriadenie novej praxe. Napomôcť by to malo k rozhodnutiu, kde si zriadia ambulanciu. Pribudnúť by mohla aj možnosť finančnej podpory na zriaďovanie ambulancií v nedostatkových okresoch jednorazovým príspevkom približne 60-tisíc eur, ktoré majú smerovať z plánu obnovy a odolnosti. O ten by sa mohli uchádzať úplne noví lekári i existujúci poskytovatelia, u ktorých sa zamestná nový lekár, ktorý ešte nemá záujem zriadiť si vlastnú prax.
V ďalších fázach by sa mali riešiť podpora všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva. Priniesť by mala rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov aj sestier, či napríklad zníženie administratívnej záťaže.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
