Ide o spôsob stravovania, ktorý nie je drastický a môže zachrániť planétu.
V minulosti jedli naši starí rodičia mäso len v nedeľu, prípadne dojedali ešte v pondelok. Boli zvyknutí pripravovať pre nás už dnes tradičné jedlá ako bryndzové halušky, perky, šúľance, bobále, vajcové slíže, strapačky, každý deň varili polievky, piekli koláče a buchty, domáci chlieb a využívali hlavne to, čo im záhrada a ich dobytok poskytol.
V súčasnej dobe ide o nepredstaviteľný jav, predsa len, aj na dedine si už len málokto niečo chová a ceny v supermarketoch cenovo sprístupnili omnoho širší sortiment. Napriek tomu, boli ľudia v minulosti zdravší, choroby ich „dohnali“ až vo vysokom veku a o liekoch do dôchodku ani nesnívali. Ak to máme paušalizovať, tak síce mali fyzicky náročnejší život, ale mali kvalitnú, aj keď v dnešných očiach nie úplne zdravú, stravu a potraviny.
Ako sme už uvádzali, rokmi sa tento životný štýl zmenil a s ním aj ľudské stravovanie. V dnešnej dobe je občas mäso lacnejšie ako zelenina či ovocie. A tak nejak postupne prinieslo stravovanie v jedálňach a reštauráciách mäso do každodennej rutiny a občas aj na obed, aj na večeru.
Prečítajte si aj: Rýchle a zdravé recepty hokejistov. Urobte si chutné šošovicové karbonátky a sýtu pomazánku
Budúcnosť planéty
Už spomenutá zmena v stravovaní zmenila aj nároky na chov a výrobu, ktoré sa museli zniekoľkonásobiť vzhľadom k tomu, že sa zvyšuje naša populácia. A to nie je prospešné pre planétu.
Pozrime sa na to v číslach, podľa štúdie zverejnenej v renomovanom časopise Science poskytujú mäso a mliečne produkty svetovej strave len 18 percent kalórií a 37 percent bielkovín. Ich chov pritom zaberá väčšinu poľnohospodárskej pôdy a vyprodukuje až 60 percent všetkých agroemisií sveta. Z celkového počtu všetkých emisií tvorí produkcia mäsa údajne až 15 percent. Príkladom zodpovedného správania sa k našej planéte je tak zníženie podielu mäsa a aj živočíšnych produktov v strave.
Ľudia sa o to snažia rôznymi
radikálnejšími spôsobmi stravovania ako vegetariánstvo (bezmäsitá
strava) či vegánstvo (bezmäsitá strava a tiež strava bez živočíšnych
produktov). Odhaduje sa, že aj na Slovensku zastupujú tento štýl
stravovania asi dve percentá ľudí. Stáva sa z toho dokonca určitý trend,
na ktorý naliehajú mileniáli, ktorí sú všeobecne vnímaní ako generácia,
ktorá je veľmi ekologická a mysliaca na budúcnosť zeme. Pre
porozumenie, napríklad aj dobytok z lokálnej farmy predstavuje v
porovnaní s rastlinnou bielkovinou šesťnásobne väčšie emisie. „Vegánska
strava je účinnejšia ako zníženie počtu letov či zakúpenie elektrického
auta,“ povedal vedúci štúdie o mäse Joseph Poore z University of Oxford.
Viac o vegánstve sa dozviete tu.
Prečítajte si aj: Napriek intenzívnej snahe sa vám nedarí schudnúť? Pomôcť môžu aj bylinky na odvodnenie
Pre niektorých sú však tieto stravovacie štýly príliš náročné na dodržiavanie. Dokonca aj vedci, ktorí sa snažili nájsť, na aký štýl stravy musí ľudstvo prejsť, aby to zvládla planéta aj my, našli lepšie riešenie. Podľa ich výsledkov, ktoré sú výsledkom získaných údajov z celého sveta a boli publikované v periodiku Nature, je riešením flexitariánsvo.
O čom je flexitariánstvo
Stravovacie návyky flexitariánov sú jednoduché a flexibilné, čo prezrádza aj samotný názov. Človek je aj naďalej všežravý, nepotrebuje však konzumovať také množstvo mäsa, ako je v súčasnej dobe zvykom.
Dodržiavanie flexitariánskej stravy, inak nazývanej aj príležitostné vegetariánstvo, zdôrazňuje zvýšený príjem rastlinných jedál. Jedná sa o pridávanie nových potravín do vašej stravy, na rozdiel od vylúčenia akýchkoľvek, ktoré môžu byť mimoriadne prospešné pre zdravie. Medzi tieto rastlinné potraviny patrí šošovica, fazuľa, hrášok, orechy a semená, všetky sú vynikajúcim zdrojom bielkovín.
Všeobecne sa hovorí, že rozpustná vláknina nachádzajúca sa v šošovici a fazuli znižuje cholesterol, preto sa odporúča jej pravidelné konzumovanie. Orechy a semená, ako sú ľanové, sezamové a slnečnicové semiačka, píniové a vlašské orechy, majú vysoký obsah polynenasýtených tukov, ktoré sú zdravé pre srdce, pomáhajú udržiavať zdravú hladinu cholesterolu a dodávajú esenciálne mastné kyseliny. Výskum ukázal, že spojenie flexitariálnej stravy v spojení s fyzickou aktivitou môže podporiť životný štýl v súlade s odporúčaniami na zníženie rizika rakoviny prsníka a prostaty, uvádza BBC.
Základné znaky tohto stravovania teda sú: konzumovať viac zeleniny a ovocia, nejaké mäso a ryby, celozrnné produkty, rastliny, menej živočíšne produkty, mliečne výrobky a mlieko.
Nárast flexitariánskej stravy je teta výsledkom toho, že ľudia majú environmentálne udržateľnejší prístup k tomu, čo konzumujú znížením spotreby mäsa výmenou za alternatívne zdroje bielkovín. Flexitariáni zároveň ctia etickú stránku konzumácie mäsa, práve preto si vyberajú mäso z fariem, bio mäso alebo sa snažia konzumovať jedlo len v kvalitných reštauráciách.
Najzdravšie mäso
Keď sa ľudia rozhodnú jesť mäso, mali by zvoliť kvalitné chudé mäso ako je kuracie a morčacie. Pozor si musia dať na spracované mäso v slanine, klobáse, saláme, šunke a paštétach, konzumovať by ich mali skôr príležitostne, pretože obsahujú veľa nasýtených tukov a soli a poskytujú len veľmi málo vitamínov a minerálov. Výskum Svetovej zdravotníckej organizácie zistil, že konzumácia 50 gramov spracovaného mäsa každý deň môže zvýšiť riziko rakoviny hrubého čreva, a preto je lepšie tieto potraviny obmedziť, alebo si ich zadovážiť od farmára, o ktorom viete, že pristupuje k práci poctivo.
Živiny
Veľmi dôležité je však dostatočné prijímanie živín. Ak uvažujete o prechode na flexitariánsku stravu, odporúčame vám denne konzumovať celozrnné jedlá, veľa ovocia a zeleniny. Pokiaľ sa dá, zakomponujte ich do každého jedla.
Keďže znížite príjem červeného mäsa, mali by ste si doplniť príjem železa, či už v alternatívnej forme alebo v rastlinných produktoch. Dobrým zdrojom sú granoly (ideálne doma pripravené, viac sa dočítate tu) a tmavozelená listová zelenina ako je špenát, kapusta, kel a brokolica. Vstrebávanie železa zvyšuje vitamín C, a tak by ste k jedlu mali vypiť aspoň deci a pol ovocného džúsu.
Prečítajte si aj: Hrášková sezóna v plnom prúde: Recepty na chutnú nátierku a krémové rizoto
Slovensko
Ako sme už uviedli, vegáni tvoria na Slovensku asi dve percentá konzumentov. Aj u nás však pribúdajú reducetariáni a flexitariáni.Odhaduje sa, že ich je už jedenásť percent, svetový priemer je štrnásť percent.
Niektorí reducetariáni si dávajú mäso len cez víkend, alebo len v reštaurácii, keď si nemôžu variť. Iní sa nastavia na systém každý druhý deň či týždeň. Ide o veľkú škálu ľudí, ktorí si našli režim, aký im vyhovuje.
Inšpiráciu na rôzne recepty nájdete aj na našej stránke, link tu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
