Smrteľné následky pritom často prichádzajú neskôr, niekedy aj desiatky rokov po období zvýšenej pracovnej záťaže.
V dôsledku dlhšia pracovnej doby a nadčasov ročne zomrú stovky tisíc ľudí. Ukázali to výsledky štúdie, ktorú v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) urobila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Prvý globálny výskum na túto tému odhalil, že v roku 2016 zomrelo pre dlhší pracovný čas na srdcové choroby až 745-tisíc ľudí, informuje portál BBC.
Najviac ohrození su pri tom obyvatelia juhovýchodnej Ázie a oblasti západného Pacifiku. WHO zároveň varuje, že tento negatívny trend sa ešte viac mohol zhoršiť počas pandémie koronavírusu.
Výskum ukázal, že ľuďom, ktorí odpracovali týždenne viac než 55 hodín, hrozí o tretinu vyššie riziko smrti na srdcové choroby, ako tým, ktorí odpracujú za týždeň od 35 do 40 hodín.
Vedci zároveň zistili, že takmer tri štvrtiny ľudí, ktorí takto zomreli, boli muži v strednom veku alebo starší. Smrteľné následky pritom často prichádzajú neskôr, niekedy aj desiatky rokov po období zvýšenej pracovnej záťaže.
Aj keď štúdia nepokrýva obdobie pandémie, WHO uvádza, že súčasný raketový nárast pracujúcich z domovov spolu ekonomickou recesiou môžu riziká s dlhým pracovným časom ešte posilniť.
„Máme dôkazy, ktoré ukazujú, že v krajinách sa po zavedení lockdownu zvýšil priemerný počet odpracovaných hodín o 10 percent," uviedol Frank Pega, technický pracovník WHO.
Štúdia ukázal aj to, že za približne tretinu zdravotných problémov súvisiacich s prácou môžu práve nadčasy a dlhšia pracovná doba. WHO preto vyzýva zamestnávateľov, aby tieto zistenia zohľadnili a zamestnancov nezaťažovali zbytočne dlhými zmenami, aj keby ich o to sami žiadali. Vyriešiť by to mohlo zavedenie maximálného limitu odpracovanyćh hodín. Predošlé štúdie už dokázali, že okrem zdravšieho života by to pomohlo zvýšiťaj produktivitu práce.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
