Mali kontrolovať spôsob, ako to robia. ZMOS to odmieta.
Znečistené ovzdušie ročne zbytočne zabíja až tisícky Slovákov. Vo veľkej miere za to môže aj spôsob, akým vykurujeme. Ministerstvo životného prostredia preto prichádza s novými opatreniami. Hovorí aj o zavedení pravidelných kontrol kotlov v domácnostiach.
Dlhodobé pôsobenie prachových častíc na človeka zvyšuje výskyt astmy, kardiovaskulárnych problémov, pľúcnych chorôb a dokonca vedie k predčasnej smrti. Niektoré štatistiky hovoria až o piatich tisíckach zbytočných úmrtí ročne.
„Emisie, ktoré spôsobujú predčasné úmrtia, sú primárne veľmi malé prachové častice a tieto pochádzajú najmä z vykurovania domácností - lebo každý si doma kúri rôzne,“ konštatovala Veronika Antalová z Inštitút environmentálnej politiky.
Minister životného prostredia Ján Budaj tvrdí, že ľudia často aj z nevedomosti otravujú vlastný vzduch, ktorý dýchajú, napr. pália gumu, plasty.
Zle je na tom Jelšava i Ružomberok
Napríklad v Jelšave sa s týmto problémom boria už roky. Primátor Milan Kolesár nám povedal, že pred niekoľkými dňami vyhlásili smogovú situáciu v dôsledku zvýšenia PM častíc v meste.
„Došlo k inverzii a Jelšava má smolu, že leží v kotline, kde je častá inverzia častá a vzduch je stlačený dole. A potom sa to všetko drží nad mestom. Mesto sa nachádza v menej rozvinutom zaostalejšom regióne. To isté platí o obyvateľoch, sú na hranici chudoby, často sa spaľuje, čo príde pod ruky,“ vyhlásil.
Jednu z najväčších koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší majú napríklad v Ružomberku. Podobne ako v Jelšave za to môže najmä inverzná poloha mesta. „Prírodné podmienky vytvárajú stavy ovzdušia, kde aj malé znečistenie dokáže spôsobiť silné znečistenie, ktoré prekračuje normy,“ hovorí vedúci odboru starostlivosti životného prostredia ružomberského okresného úradu Milan Filo.
V meste sa momentálne snažia zistiť, aká je skutočná kvalita ovzdušia. Na celý Ružomberok majú len jednu meraciu stanicu.
„Skúšame vytvoriť sieť staníc, ktoré sú lacnou verziou SHMÚ, aby sme objektívnejšie zistili, ako to je. Jedna meracia stanica nemá šancu posúdiť stav ovzdušia v meste, bolo by ich treba 30 možno 50 a urobiť celú hustú sieť. Dnes máme 17-18 takýchto staníc, vychytávame muchy. Do konca marca ich plánujeme mať 30 a dostávame sa na úroveň, kedy by sme mohli analyzovať údaje,“ vysvetlil predseda komisie pre životné prostredie ružomberského úradu Juraj Burgan.
Zatiaľ čo sa mestá podobnými aktivitami snažia zlepšiť niekedy až alarmujúcu situáciu, štát prichádza s niekoľkými novinkami. „Boj s malými prachovými časticami chceme viesť najmä v oblasti priemyslu, dopravy a vykurovania rodinných domov a s tým súvisí komplexná obnova rodinných domov, ktorú ministerstvo životného prostredia navrhuje do plánu obnovy,“ zdôraznil Budaj.
Starostovia by mali kontrolovať ľuďom spôsob vykurovania
To znamená zákaz kotlov nízkej emisnej triedy a zavedenie pravidelných kontrol kotlov v domácnostiach, v rámci ktorých chcú zároveň zbierať údaje o spôsoboch vykurovania. No a tieto kontroly by mali zabezpečovať starostovia. Avizované novinky v tejto podobe už zo strany miest a obcí podliehajú kritike.
„To neprichádza do úvahy, aby toto bola kompetencia. Starosta nie je energetik a prísť s týmto v čase, keď ešte dokonca aj kukláči musia mať súhlas z prokuratúry, aby mohli vojsť do domu podozrivého. Čakáme, aký bude detailný návrh,“ povedal hovorca ZMOSu Michal Kaliňák.
Priemysel, poľnohospodárstvo a doprava sú popri vykurovaní najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia. Ministerstvo preto chce v rámci opatrení zvýšiť poplatky za emisie podnikom aj o 700 percent. A hovorí sa o zákaze vjazdu motorových vozidiel do niektorých častí miest.
„Ak zakážeme vjazd niektorým vozidlám a pritom staré dieslové vozidlá budú zabezpečovať zásobovanie alebo odhŕňanie snehu v zime, to teda nič nerieši. Zákaz vjazdu vozidiel je určite téma, ale téma veľmi ďalekej budúcnosti,“ dodal Kaliňák.
Kedy a čo sa z plánov ministerstva podarí presadiť a zrealizovať, je zatiaľ otázne. Ak sa stav ovzdušia nepodarí zlepšiť, hrozia nám až miliónové pokuty. Slovensko už totiž čelí žalobe zo strany Európskej komisie.
Reportáž spracovala Lucia Hlaváčková.
Celé dnešné Televízne noviny nájdete na markizaplus.sk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
