Niektoré z nich šírime medzi sebou už celé generácie.
Kliešte sa u nás vyskytujú už od siedmych stupňov Celzia. Na Slovensku sa tak s nimi trápime od skorej jari až do neskorej jesene. Kliešte sú parazity, ktoré sa nachádzajú voľne v prírode a živia sa krvou divých a domácich zvierat a človeka. Preto by sme sa s nimi mali naučiť žiť. Netreba však zabúdať na fakt, že sú prenášačmi rôznych chorôb.
Prenášať môžu naozaj choroby, akou je napríklad lýmska borelióza, anaplazmóza, kliešťová encefalitída, bartonelóza, ehrlichióza a mnohé iné.
Prečítajte si aj: Často zabúdate? Odborníci odporúčajú, ako si prirodzene zlepšiť pamäť
Práve choroby, ktoré môžu prenášať, sú zdrojom strachu z týchto malých zvierat. Ľudia sa boja, že ich nesprávne vytiahnu a spôsobia si zápal, alebo, že si ich na sebe ani len nevšimnú. Práve preto každý rok lekári varujú a informujú verejnosť o nebezpečenstve uhryznutia kliešťami. Strach však vedie k upraveným verziám a mýtom, ktoré sa šíria ako zaručená pravda.
Mýtus č. 1: Stačí, že sa na vás kliešť prisaje a už ochoriete.
Skutočnosť: „Minimálne 24 hodín musí byť na vás kiešť prisatý aby vás mohol nainfikovať niektorou z chorôb," vysveľuje Thomas Mather, riaditeľ Centra pre prenášené choroby z Rhode Island. Ide o spôsob, akým sa kliešte živia, baktérie chorôb totižto žijú v ich žalúdkoch. Aby mohlo dôjsť k prenosu, musia sa dostať do jeho slín a tento proces trvá najmenej 24 hodín. „Práve preto je potrebné okamžite sa poprezerať po návrate z vonkajšieho prostredia," tvrdí Mather pre prevention.com.
Mýtus č. 2: Okamžite zistíte, či ste boli pohryznutý kliešťom.
Fakt: Zahryznutie kliešťom je bezbolestné, takže ho určite nebudete cítiť. Podľa štúdií sa dokonca aj červená vyrážka vytvorí iba u polovici ľudí. V prípade, že ste trávili čas vonku a po niekoľkých dňoch sa u vás prejavia známky chrípky (horúčka, zimnica, úzkosť a bolesti sú bežné príznaky rôznych chorôb prenášaných kliešťami), choďte k lekárovi a požiadajte ho o vyšetrenie na choroby spojené s kliešťami. Podľa doktora Mathera je v mesiacoch júl a august najviac zistených prípadov lýmskej boreliózy.
Mýtus č. 3: Každý kliešť prenáša nejakú chorobu a pochutnávajú si len na sladkej krvi.
Skutočnosť: Aj keď je pravda, že naozaj veľa kliešťov prenáša niektorú z vyššie uvedených chorôb, nie sú to však všetky. Mnohí vedci hľadali súvislosť medzi krvnou skupinou a kliešťami, ale žiadna neexistuje. Kliešte si vyberajú človeka na základe jeho pachu, telesnej teploty a zvýšeného množstva oxidu uhličitého, ktorý vydychuje.
Mýtus č. 4 a): Kliešťa môžete odstrániť s parfumom, alkoholom, vazelínou... b): Najprv musíte kliešťa udusiť a až potom ho vybrať
Skutočnosť: Ide o veľmi staré triky, ktoré sa hovoria dokonca už niekoľko generácií, taktiež sú však nesprávne. Neaplikujte na kliešťov masti, nestriekajte ich parfumom a ani alkoholom, nenanášajte na nich vazelínu, ani ich nepretierajte lakom na nechty. Nielenže je to neúčinné, ale môže to byť aj nebezpečné.
Prečítajte si aj: Neviete, či sú vaše znamienka bezpečné? Prinášame vám rozhovor s dermatologičkou
Na správne vybratie kliešťa z pokožky potrebujete iba pinzetu. Tým, že sa kliešte zahryzávajú, je potrebné uchopiť pinzetou kliešťa čo najbližšie k pokožke a jemne ho vytiahnuť bez krútenia a trhania. Následne si iba dobre umyte ruky a miesto, kde bol kliešť zahryznutý, poriadne dezinfikujte.
Mýtus č. 5 a): Kliešte padajú zo stromov. b): Kliešťa chytíte len v lese.
Fakt: „Kliešť je parazit, ktorý sa plazí. V prípade, že nájdete kliešťa na krku, za uchom alebo vo vlasoch, znamená to, že sa tam kliešť jednoducho doplazil. Kliešte na vás iba tak nespadnú z vetvy stromu," vysvetľuje Mather.
Práve preto by ste im mali vytvoriť prekážky v lezení. Napríklad si môžete zapraviť tričko do nohavíc, ale aj nohavice do ponožiek či si obliecť priliehavé oblečenie. Na voľnú pokožku je potrebné aplikovať repelent. Ako sme písali vyššie, kliešte sa riadia čuchom, takže ich zápach z neho odpudí.
Mýtus č. 6: Kliešte zomierajú každú zimu.
Fakt: „ Je pravda, že niektoré druhy kliešťov sa naozaj prestanú kŕmiť s úderom prvých mrazov a opäť sa začnú prisávať pri teplote sedem až desať stupňov," hovorí Mather."Teploty by však museli byť dlhodobo pod nulou aby jednotlivci začali naozaj odumierať," dodáva Michael Dryden, profesor veterinárnej parazitológie na Kansas State University.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
