Podľa NBS zvýšenie tohto odvodu zasiahne ziskovosť bankového sektora.
Bankový odvod by mal od budúceho roka vzrásť z 0,2 % na 0,4 % z hodnoty pasív bánk znížených o sumu vlastného imania. V budúcom roku by mal do štátneho rozpočtu priniesť približne 120 - 130 miliónov eur. Avizoval to predseda koaličného Smeru-SD Robert Fico.
Touto problematikou by sa mala v stredu (6. 11.) zaoberať vláda. Fico avizoval, že ak sa tak nestane, do parlamentu predložia poslanci vlastný návrh. Podľa Fica musí štát reagovať na rastúcu ziskovosť bánk, ako aj poplatkov. Vyčíslil, že za posledné roky ziskovosť bankového sektora vzrástla z 560 miliónov eur v roku 2014 na 639 miliónov eur v minulom roku a v tomto roku by mala ziskovosť dosiahnuť približne 700 miliónov eur.
"To nie je zisk, ktorý by banky zarobili tým, že dávajú úvery. Jediným dôvodom je nová poplatková politika bánk. Zaznamenali sme, že od 1. januára 2018 došlo k výraznému zvyšovaniu poplatkov, pričom nárast sa pohybuje od 20 % až do 233 %. To je nonsens," vyhlásil Fico.
Preto podľa neho štát musí na túto situáciu reagovať. "Slovenský bankový sektor napriek tomu, že sme zaviedli osobitný bankový odvod v roku 2012, vykazuje na Slovensku nadpriemernú ziskovosť v porovnaní s ostatnými bankovými sektormi v Európskej únii," tvrdí.
Na zvýšení bankového odvodu je podľa Fica zhoda aj v rámci koalície. Zároveň upozornil na to, že sa toto opatrenie neprijíma z dôvodu budúcoročného rozpočtu. "Toto nie je z dôvodu rozpočtu. Mám informáciu, že vládne spokojnosť. Rezorty, ktoré potrebovali viac, tak dostali. Neočakávam problém v koalícii. Tento zákon v parlamente prejde s ľahkosťou," očakáva Fico. Zároveň dodal, že ak vláda nepredloží návrh, tak ho predložia koaliční poslanci.
Návrh predloží Kamenický na vládu
Minister financií Ladislav Kamenický predloží na stredajšie (6. 11.) rokovanie vlády návrh na zdvojnásobenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií s účinnosťou od budúceho roka. Podľa rezortu je to opatrenie, ktoré prinesie dodatočné zdroje do štátnych finančných aktív. Súčasťou novely zákona bude aj predĺženie účinnosti tohto odvodu.
V súčasnosti banky platia odvod vo výške 0,2 % z hodnoty svojich pasív vykazovaných v súvahe. Od budúceho roka sa má odvod podľa návrhu rezortu financií zvýšiť na 0,4 %, čo znamená, že banky v roku 2020 odvedú do štátnych finančných aktív o 144 miliónov eur viac.
"Mojím prvoradým cieľom je, aby bol rozpočet na budúci rok schválený tak, aby deficit verejných financií v roku 2020 nepresiahol 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). V predvolebnom období a pri opatreniach, ktoré prechádzajú Národnou radou SR, je však tento cieľ stále ohrozený, preto som zareagoval na výzvu Koaličnej rady a predložím na rokovanie vlády návrh novely zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií," vysvetlil v stanovisku pre médiá Kamenický.
Slovenská banková asociácia však už minulý mesiac po vyjadreniach Koaličnej rady upozornila na to, že predĺženie platnosti odvodu ohrozí finančnú stabilitu sektora. Hoci podľa asociácie patrí medzi najstabilnejšie v Európskej únii, odvodové zaťaženie bánk je najvyššie.
Rizikom sú aj klesajúce úrokové marže, ako aj pokles ziskovosti bankových domov na Slovensku. Asociácia upozorňuje aj na viaceré zmeny, ktoré sa pri bankovom odvode udiali.
Zavedený bol v roku 2012 a dočasne mal platiť do roku 2020. Asociácia upozorňuje na to, že pôvodne sa mal odvod platiť len do vytvorenia jednotného európskeho rezolučného fondu, ktorý vznikol v roku 2015 na rovnaký účel, teda na krytie nákladov spojených s riešením prípadných finančných kríz.
Do tohto roku slovenské banky zaplatili do tohto fondu 110 miliónov eur.
Reakcie na zámer Smer-SD
Zvýšenie bankového odvodu na
Slovensku zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. Upozorňuje na to
Národná banka Slovenska. Tá vyčíslila, že kým súčasný
0,2-percentný odvod tvoril približne 16 % zo zisku bánk v roku 2018,
zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel na
zisku bánk.
V prípade poklesu zisku v krízových rokoch však môže odvod tvoriť až podstatnú časť zisku. Národná banka preto stabilnú ziskovosť považuje sa základný pilier stability bankového sektora. Okrem toho uviedla, že ziskovosť je primárnym zdrojom na pokrytie strát bánk a zároveň dôležitým zdrojom pre zvyšovanie kapitálu bánk. "Ak by banky neboli schopné tvoriť zisk, z dlhodobého hľadiska to môže negatívne vplývať na ochotu materských bánk investovať v slovenskom bankovom sektore a aj na finančnú stabilitu bankového sektora," uviedla hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová.
Samotná ziskovosť slovenských bánk patrí v rámci EÚ medzi nadpriemerné. Na druhej strane úroveň ziskovosti v rámci regiónu strednej a východnej Európy je skôr podpriemerná. NBS zároveň upozornila, že ziskovosť domácich bánk je primárne tvorená úrokovými príjmami. Poplatkové príjmy tvoria približne 26 % z hrubých príjmov bánk, čo je menej ako priemer v EÚ. V posledných rokoch tiež výrazne klesli úrokové sadzby na úvery domácnostiam, momentálne patria k najnižším v rámci EÚ, čo malo pozitívny vplyv na klientov.
SNS víta, že sa predseda Smeru-SD Robert Fico stotožnil s názorom národniarov na zvýšenie bankového odvodu. Uviedol to predseda parlamentu a SNS Andrej Danko, ktorý zároveň očakáva, že zvýšenie tohto odvodu navrhne aj vláda na najbližšom rokovaní.
Podľa vlastných slov na nedávnom stretnutí s koaličným partnerom navrhoval zvýšenie tohto odvodu až na 0,5 %. "Napriek uvedenému, že sa mi nepodarilo presvedčiť Roberta Fica o väčšom navýšení bankového odvodu, v plnej miere podporíme tieto návrhy. Zároveň očakávame, že aj vláda SR navrhne zvýšenie tohto osobitného odvodu na najbližšom rokovaní," poznamenal Danko. Ak by sa tak nestalo, SNS pristúpi k navýšeniu tohto osobitného odvodu tak, ako to pôvodne navrhoval Danko.
Hnutie Sme rodina je za zvýšenie bankového odvodu, presadzuje však aj zvýšenie hranice príjmu pri bankovom účte bez poplatku, ktorý musia banky poskytovať. Hnutie tento návrh predkladalo už začiatkom roka, v parlamente však neprešiel.
Líder Boris Kollár v utorok uviedol, že hnutie zahlasuje v parlamente za zvýšenie odvodu pre banky. Podľa neho je však potrebné upraviť podmienku príjmu pri účte zadarmo. Zvýšením odvodu totiž podľa Kollára opäť banky zvýšia poplatky a ľudia z vyššieho odvodu nebudú mať nič.
"Sme za to, že odvod treba zvýšiť aj zaň zahlasujeme. My ale chceme pomáhať, tí ostatní musia, lebo im tečie do topánok. Jediné rozumné riešenie, ktoré je schopné pokryť tieto nehorázne poplatky a vymaniť ľudí z nich, je zvýšenie sumy, ktorá je v súčasnosti platná, aby si mohli otvoriť účet bez poplatku," doplnil Kollár.
Maximálny mesačný príjem pri tomto účte s nulovým poplatkom by mal byť podľa hnutia 1250 eur. "Pokryjeme tak drvivú väčšinu občanov," tvrdí Kollár. Zároveň je presvedčený, že banky sa zvýšeniu odvodu môžu prispôsobiť.
"Ešte viac o 100 % zvýšia poplatky a opäť na to doplatí bežný človek. Treba chrániť ľudí," vyhlásil Kollár s tým, že takéto opatrenie by ochránilo všetkých nízkopríjmových občanov. Hnutie avizovalo, že ak príde do parlamentu návrh na zvýšenie bankového odvodu určite k nemu predloží pozmeňujúci návrh.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
