V zahraničnej politike ocenili, že sa nebojí byť kritická aj na pôde hostiteľa.
Hovorí sa, že na to, aby sa vláda alebo politik prejavil svojimi postojmi, potrebujú sto dní. A práve prvých sto dní v úrade má za sebou aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Počas nich stihla navštíviť všetky susedné krajiny so Slovenskom, významné krajiny na európskej politickej scéne, venovala sa minoritným skupinám, ale prezentovala aj svoj postoj k dianiu na vnútropolitickej scéne.
TV Markíza si dala vypracovať exkluzívny prieskum agentúry Focus, z ktorého vyplynulo, že prezidentka je najobľúbenejšia slovenská politička. V priekume sa okrem nej objavili ďalší 14 politici, ktorí pôsobia na politickej scéne.
Oslovili sme aj dvoch politológov, ktorým sme položili rovnaké otázky - Anetu Világi a Erika Láštica. Prečítate si, ako zhodnotili prvých 100 dní prezidentky v úrade.
Prezidenta Zuzana Čaputová navštívila všetky susedné krajiny, ako aj veľkých hráčov na európskej politickej scéne - Francúzsko a Nemecko či Belgicko. Ako vnímate jej názory a postoje, ktoré prezentovala v zahraničí?
Aneta Világi: V jej zahraničnopolitických krokoch vidieť jednak kontinuitu s predchádzajúcimi prezidentmi, najmä pokiaľ ide o plánovanie návštev, na druhej strane aj určitý posun. A to najmä v otváraní tém, ktoré nie sú ľahké či príjemné z pohľadu hostiteľskej krajiny. Ak by som to mala konkretizovať, ide najmä o jej vyjadrenia podpory pre hodnoty liberálnej demokracie v Maďarsku, či vymedzenie sa voči niektorým názorom českého prezidenta Miloša Zemana. Zaujímavým prvkom jej zahraničnopolitického pôsobenia je obhajovanie zahraničnopolitických postojov EÚ, napr. kritické postoje voči porušovaniu ľudských práv v Číne či kritika Ruska s ohľadom na bezpečnosť. Je to niečo, čo by malo byť samozrejmé, keďže ide o postoje, na ktorých sa na summitoch dohodli zástupcovia všetkých členských štátov EÚ, ale nebýva to až takým zvykom.
Z jej doterajších zahraničnopolitických vystúpení teda badať jej silnú podporu pre zakotvenie Slovenska v euroatlantických štruktúrach, ale aj osobný príklon prezidentky k environmentálnym témam. Vzhľadom na postavenie prezidentky a jej právomoci v slovenskom politickom systéme, toto je jedna z možností ako prispievať k debate o týchto témach aj doma na Slovensku, keďže zahraničné cesty pútajú záujem verejnosti i médií.
Erik Láštic: Dá sa povedať, že počas doterajšieho pôsobenia v úrade pokračuje obsahom, ale i štýlom, ktorý zvolila vo volebnej kampani. V kampani to znamenalo snahu otvorene komunikovať jej postoje aj v témach, ktoré zvyčajne "politici" obchádzajú, ale spôsobom, ktorý nebol konfrontačný. Podľa mňa je tento spôsob komunikácie ešte výraznejší v situácii, keď sa od prezidentky neočakáva denno-denné zasahovanie do "veľkej politiky", ako tomu bolo osobitne počas posledných týždňov kampane. V oblasti zahraničnej politiky a zahraničných návštev to znamená opakované prihlásenie sa k miestu Slovenska v euroatlantických štruktúrach a významu spolupráce v regióne aj napriek tomu, že v súčasnosti môžu mať lídri krajín odlišné názory na niektoré čiastkové otázky.
Ako vnímate postoje prezidentky vo vnútornej politike, napr. postoj k vymenovaniu ústavných sudcov, šéfa Najvyššieho súdu či kauzu Threema alebo odvolanie Moniky Jankovskej z postu štátnej tajomníčky?
Világi: V tejto oblasti prejavila prezidentka konzistenciu so svojimi vyhláseniami počas volebnej kampane, v ktorej zdôrazňovala, že pri menovaní do funkcií bude prihliadať nielen na odbornosť, ale aj morálny kredit kandidáta. V prípade ústavných sudcov navyše badať jej snahu o presadzovanie idey právneho štátu, v ktorom právne predpisy, vrátane ústavy, sú postavené nad partikulárny politický záujem. Tento príklon sa čiastočne prejavil aj pri vetovanom zákone o sudcoch a prísediacich, s ktorým obsahovo síce prezidentka súhlasila, avšak mal procedurálne, legislatívne nedostatky.
Pri kauze menovania ústavných sudcov možno zároveň pozorovať prvý politický súboj novozvolenej prezidentky - v tomto prípade medzi ňou a lídrom najsilnejšej vládnej strany. Robert Fico danú situáciu evidentne podcenil, pretože do takéhoto konfliktu šiel dokonca bez podpory koaličných partnerov, čo sa mu aj následne vypomstilo, pretože súhlasili s právnym názorom prezidentky a zo súboja vyšla víťazne Zuzana Čaputová.
V kauzách Jankovská, či Threema možno pozorovať istú kontinuitu s Andrejom Kiskom, ktorý sa tiež k podobným kauzám verejne a ostro vyjadroval. U Zuzany Čaputovej možno badať iný, menej konfrontačný slovník a zdôrazňovanie skôr dopadov káuz na vnímanie a stav justície na Slovensku, než korupčný rozmer, ako to bolo u jej predchodcu.
Láštic: V prípade ústavných sudcov Zuzana Čaputová nadviazala na postup predchodcu, čiže iba potvrdila status quo. V iných otázkach (napr. št. tajomníčka Jankovská) sa zase opakovane prihlásila k potrebe obnovy dôvery v právny štát. Jej vyjadrenia boli kritické, ale súčasne ich rámcovala ako širšiu kritiku stavu právneho štátu na Slovensku a potreby obnovenia dôvery. Pekne to ilustruje jej stanovisko k voľbe predsedu Najvyššieho súdu.
Súčasne treba povedať, že prezidentka Čaputová ešte nemala príležitosť ísť do priameho stretu, či už s koalíciou, opozíciou alebo záujmovými skupinami. Tu bude zaujímavé sledovať, ako bude napríklad využívať prezidentské veto v prípadoch, kde sa zákony dotýkajú jej priorít alebo záujmov. Napríklad v septembri schválená novela zákona o ochrane prírody, ktorá bola výrazne kritizovaná zo strany ekologických mimovládok. Alebo práve schválená novela tlačového zákona, ktorá posilňuje práva verejne činných osôb na úkor médií.
Na videu si pozrite, ako dopadol prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
