Celkové náklady na vývoj, výrobu a prevádzku na Marse dosahujú podľa NASA 2,7 miliardy dolárov.
Okamih pravdy je tu. Už dnes (18.2.) večer okolo 22.00 h nášho času by na planétu Mars malo pristáť robotické vozidlo Perseverance.
Jeho hmotnosť je 1025 kilogramov, je tri metre dlhé, 2,7 metra široké a 2,2 metra vysoké. Celkové náklady na vývoj, výrobu a prevádzku na Marse dosahujú podľa NASA 2,7 miliardy dolárov.
Pristátie roveru Perseverance budeme na našom webe tvnoviny.sk vysielať NAŽIVO.
„Sedemminútovka" hrôzy
Hoci bude pristátie Perseveranceu trvať len sedem minút, ide o technicky najnáročnejšiu fázu letu, podľa Space tzv. EDL (Entry, Descent, Landing - vstup, zostup, pristátie).
Manéver začne vstupom do horných vrstiev atmosféry s rýchlosťou 20-tisíc kilometrov za hodinu. Rover bude ukrytý v ochrannom puzdre, ktorého predná časť, t. j. tepelný štít, sa rozpáli až na 1300 stupňov Celzia. Samotný rover by mal len izbovú teplotu. Udržovať kurz k stanovenému miestu pristátia pomôžu malé motory v zadnej časti puzdra.
Tepelný štít zbrzdí rýchlosť približne na 1600 kilometrov za hodinu, a práve vtedy by malo dôjsť k bezpečnému otvoreniu supersonického padáka s priemerom 21,5 metra.
Rozvinúť by sa mal vo výške jedenástich kilometrov v rýchlosti asi 1500 kilometrov za hodinu. O chvíľu na to dôjde k oddeleniu tepelného štítu, pričom kamery a prístroje začnú sledovať terén, aby vďaka naprogramovaniu vybrali najbezpečnejší terén pre dosadnutie.
V ďalšej fáze sa odpojí padák, ktorý podstatne zmierni rýchlosť (na 320 km/h). Následne, vo výške asi 2 100 metrov, sa zapáli osem motorov zostupnej sekcie.
Po priblížení k povrchu na 20 metrov sa rover začne spúšťať dole na káblových lanách. Akonáhle sa kolesá dotknú povrchu, laná sa rýchlo odopnú a zostupná sekcia odletí do bezpečnej vzdialenosti.
Úlohy roveru
Automatický prieskumník amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Perseverance má štyri vedecké ciele.
Prvým je identifikovať prostredie, ktoré mohlo v minulosti podporovať mikrobiálny život. Druhou úlohou je hľadať známky niekdajšieho možného života v takýchto prostrediach; najmä v horninách, o ktorých sa vie, že môžu zachovávať stopy života.
Vedci pristátie rovera v kráteri Jazero (ako píše BBC, názov nesie podľa mesta Jezero v Bosne a Hercegovine) nevybrali náhodne. Práve tam sa podľa nich pred 3,5 miliardami rokov nachádzala voda a mohli by sa v ňom uchovať stopy prípadného niekdajšieho života.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Mars je stále plný záhad a nezodpovedaných otázok. V súvislosti s ním sa existuje aj tento hoax
Tretím zadaním doteraz najväčšieho a najsofistikovanejšieho robotického vozidla pre prieskum Marsu je vyvŕtať vzorky hornín a „pôdy". Tie sa potom uložia do zapečatených trubíc, ktoré by mali budúce misie prepraviť k podrobnej analýze na Zemi.
Úlohou číslo štyri je príprava budúcich výprav ľudí na červenú planétu. Ide o testovanie techniky využiteľnej pri týchto misiách.
Ide napríklad o vyskúšanie metód výroby kyslíka z marťanskej atmosféry a identifikácia iných možných zdrojov, ako je podzemná voda.
Patrí sem aj zlepšovanie techniky pristávania, získavanie informácií o počasí, o prachu a ďalších potenciálnych podmienkach prostredia, ktoré by mohli mať vplyv na budúcich astronautov žijúcich a pracujúcich na Marse.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
