Angela Merkelová vo svojich memoároch ponúka pohľad do zákulisia svetovej politiky. V knihe opisuje aj dovolenku, ktorú v auguste 1968 strávila s rodičmi v Československu. Porážka Pražskej jari bola ranou, ktorú cíti dodnes.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová nepovažuje žiadne zo svojich rozhodnutí v krízach z doby šestnásťročnej vlády za vyloženú chybu. Uviedla to v rozhovore, ktorý poskytla pri príležitosti vydania svojich memoárov.
Kniha s názvom „Sloboda: Pamäte 1954 – 2021“ v utorok vyšla v troch desiatkach jazykov vrátane slovenčiny. Merkelová na vyše 700 stranách spomína na detstvo a mladosť v Nemeckej demokratickej republike (NDR), ale aj na pád Berlínskeho múru v novembri 1989.
Ponúka i pohľad do zákulisia svetovej politiky, pričom opisuje stretnutia s takými ľuďmi, ako sú Vladimir Putin, Donald Trump či pápež František.
Kritiku, ktorej čelí kvôli niektorým krokom v politike voči Rusku, v migračnej kríze či v čase pandémie covidu-19, bývalá kancelárka podľa svojich slov berie na vedomie, za svojimi rozhodnutiami si však stojí.
„Dokážem pochopiť, že ľudia, ktorí vidia, čo (ruský prezident Vladimír) Putin pácha na Ukrajine, mi vytýkajú chyby. S tým musím žiť,“ povedala politička, ktorá vládla Nemecku ako kancelárka v rokoch 2005 až 2021.
Vo vzťahu k Moskve vsádzala okrem iného na prehlbovanie hospodárskej spolupráce a dúfala, že to môže priniesť aj politické zmeny v Rusku. Zároveň priznáva, že chcela zabezpečiť lacný plyn pre nemecké hospodárstvo.
Potvrdzuje však, že Putinov obrat k Západu smerom ku konfrontácii naštartoval jeho prejav na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v roku 2007.
Bývalá kancelárka v knihe hovorí o Putinovom prerode v autoritárskeho vládcu, ktorý si zapamätá každú krivdu a je „pripravený rozdávať rany“.
„Vo svojom mníchovskom prejave sa Putin prezentoval tak, ako som ho zažila už skôr: ako človek, ktorý sa má neustále na pozore, aby sa s ním náhodou nezaobchádzalo zle, a je neustále pripravený rozdávať rany, vrátane mocenských hier so psami a neskorými príchodmi ,“ pokračuje bývalá kancelárka.
„Putinovým referenčným bodom boli len a iba Spojené štáty - takmer by sa dalo povedať, že sníval o návrate k rolám, ktoré mali bývalý Sovietsky zväz a USA v dobách studenej vojny, keď stáli proti sebe ako dve superveľmoci,“ hovorí Merkelová.
Sedela v prvej rade. Na Putina počas jeho prejavu dobre videla.
„Zvlášť ma rozčuľovala jeho samoľúbosť: ani slovo o nevyriešených konfliktoch na jeho prahu v Náhornom Karabachu, Moldavsku a Gruzínsku. Kritizoval misiu NATO v Srbsku, avšak ani slovo o zverstvách spáchaných Srbmi pri rozpade bývalej Juhoslávie. Ani slovo o vývoji v samotnom Rusku,“ hodnotí nemecká politička ruského vodcu.
Pre mnohých je zrejme najzaujímavejšou pasážou tá, ktorá opisuje Merkelovej stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým mala špecifický vzťah, keďže spolu komunikovali po nemecky.
Tiež ale opisuje, ako na ňu Putin skúšal psychologické hry. Dnes už legendárny je očividný pokus o zastrašovanie Merkelovej počas jedného z ich prvých stretnutí.
Putin tak urobil prostredníctvom svojho psa a priamo pred novinármi. Všeobecne známy je pritom kancelárkin odpor k nim.
„Pes vám neprekáža, že nie? Je priateľský a som si istý, že bude poslušný,“ vravel vtedy Putin Merkelovej. Tá vtedy strach slovne poprela. Usvedčili ju však fotografie. Od prejavu vrelého nadšenia má jej výraz veru ďaleko.
Ďalší známy incident, ktorý definoval ich vzťahy sa odohral na summit skupiny G8 v Heiligendamme v roku 2007.
„Len jeden účastník chýbal: Vladimír Putin. Čakali sme a čakali. Ak niečo nemôžem vystáť, je to nedochvíľnosť. Prečo to robil? Komu sa snažil niečo dokázať? Alebo mal skutočný problém? Navonok som sa uvoľnene rozprávala s ostatnými, ale vo vnútri som zúrila,“ spomína Merkelová.
Keď sa Putin o štyridsaťpäť minút neskôr predsa len objavil, Merkelová v narážke naznačila, či sa náhodou nezdržal na izbe, keď pil pivo, o ktoré požiadal.
Pivo Radeberger si obľúbil v čase, keď ako dôstojník KGB slúžil v osemdesiatych rokoch v Drážďanoch.
„S úsmevom vyhlásil, že mu samozrejme nezostalo nič iné ako pivo ochutnať. To som mala za to, že som mu vyhovela. Zdalo sa, že si užíva pozornosť, ktorú takto získal. Najväčšiu radosť mu pravdepodobne urobilo, že naňho musel čakať aj americký prezident," píše Merkelová.
V jednej kapitole Merkelová reaguje na kritiku, že na summite NATO v Bukurešti v roku 2008 vetovala žiadosť Ukrajiny o vstup do aliancie. Napísala, že to neľutuje, pretože by to spôsobilo iba problémy.
„Prijatie nového člena by nemalo priniesť iba väčšiu bezpečnosť pre neho samotného, ale aj pre NATO (…) Na Kryme, súčasti ukrajinského územia, bola rozmiestnená Čiernomorská flotila ruského námorníctva, pričom príslušná zmluva medzi Ukrajinou a Ruskom platila až do roku 2017. Takéto prepojenie s ruskými vojenskými štruktúrami doteraz žiadny kandidát na členstvo v NATO nemal. Navyše členstvo krajiny v NATO vtedy podporovala iba menšina obyvateľov. V krajine vládol hlboký rozkol,“ zdôvodňuje nemecká politička svoje vtedajšie rozhodnutie.
Zároveň však pripúšťa, že ani riešenie, ktoré v Bukurešti prijali, neprinieslo pokoj.
To, že im odopreli udeliť status kandidátskej krajiny, vnímali oba štáty ako zmarenie nádejí. No to, že dostali prísľub členstva v NATO, ruský prezident Vladimir Putin aj tak chápal ako vyhlásenie vojny.
Pre vetovanie žiadosti Ukrajiny o vstup do NATO sa Merkelová dostala do sporu s niekdajším americkým prezidentom Georgom W. Bushom. Ani na neho nemá dobré spomienky, naopak zdôrazňuje, ako si rozumela s Barackom Obamom.
Jeho nástupca Donald Trump na ňu pozitívny dojem neurobil, ale sama spomína, že ani ona naňho.
Merkelová v knihe spomína na chladné privítanie v Bielom dome, kde jej Trump odmietol podať druhýkrát ruku pri pózovaní pred novinármi.
Pripomenula mu, že počas návštevy japonského premiéra Šinzóa Abeho mu Trump zvieral ruku devätnásť sekúnd bez toho, aby mal Abe možnosť to odmietnuť. Uvedomila si však, že presne takýto dojem v nej chcel zanechať.
Merkelová v knihe píše, že akonáhle sa k nim po súkromnom rozhovore v Oválnej pracovni pripojili členovia oboch delegácií, začal Trump s obvyklými výčitkami voči Nemecku. Podľa nej sa s ním rokovalo veľmi ťažko, lebo jeho cieľom nebolo dospieť k dohode.
„Jeho obvinenia som vyvracala pomocou faktov a čísel. Hovorili sme na dvoch rôznych úrovniach, Trump na emocionálnej, ja na vecne. Pokiaľ niekedy venoval mojim argumentom pozornosť, tak len preto, aby z nich vygeneroval nové výčitky. Riešenie problémov, ktoré sme preberali, sa nezdalo byť jeho cieľom. Ak by totiž problémy vyriešil, musel by si nájsť nové dôvody na sťažnosti. Pripadalo mi, že sa u svojho náprotivku snaží vyvolať pocit viny, spomína na prvú schôdzku s Trumpom vo Washingtone na začiatku roka 2017.
V rozhovore pre magazín Spiegel pred pár dňami uviedla, že čím viac ľudí s Trumpom diskutovalo, tým väčšmi z toho túžil vyjsť ako víťaz. „Nedá sa s ním rozprávať. Každé stretnutie je preňho súťaž: ty alebo ja,“ zhrnula.
„Bral to tak, že všetky krajiny medzi sebou súťažia, pričom úspech jednej bol neúspechom druhej. Neveril, že spolupráca môže prispieť k blahobytu pre všetkých,“ zaspomínala si v knihe Merkelová.
Merkelová v knihe opisuje aj dovolenku, ktorú v auguste 1968 strávila s rodičmi v Československu. Porážka Pražskej jari bola ranou, ktorú cíti dodnes.
„Základňu sme mali v Peci pod Sněžkou v Krkonošiach,“ spomína a popisuje, ako boli miestni ľudia hrdí na zmeny, ktoré inicioval Alexander Dubček, a ako boli presvedčení, že vývoj nemožno zvrátiť. „To na mňa urobilo veľký dojem a zapôsobilo to na mňa,“ napísala bývalá kancelárka. Rodina sa podľa nej z dovolenky vracala s pocitom nádeje.
O okupácii Československa v noci z 20. na 21. augusta sa potom dozvedela z rádia. „Dodnes mám pred očami miesto, na ktorom v kuchyni rádio mojej babičky stálo. Ranu do brucha, ktorú mi táto správa zasadila, tiež dodnes cítim. V štrnástich rokoch som zistila, že je v živote len málo horších vecí, než je zmarená nádej,“ napísala bývalá kancelárka.
Pre jej otca Horsta Kasnera, ktorý sa presťahoval v 50. rokoch zo západného Nemecka do Nemeckej demokratickej republiky (NDR), bola porážka pražskej jari podľa nej veľkým sklamaním. „Od systému sa stále viac dištancoval,“ napísala.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o politickej kariére Angely Merkelovej.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
