„Problém je v tom, že samotná myšlienka, že vojnu možno ukončiť inak než kladením odporu agresorovi, je od začiatku mylná,“ hovorí politológ Jan Šír z Univerzity Karlovej o telefonáte medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom. Expert tvrdí, že Trumpove snahy sú odsúdené na neúspech, keďže Rusko naďalej presadzuje maximalistické ciele na Ukrajine a Putinove ambície presahujú jej hranice.
V utorok (18. marca 2025) sa uskutočnil dlho očakávaný rozhovor medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Putin napokon súhlasil s 30-dňovým zastavením útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Avšak avizovaný pokoj zbraní na zemi, vo vzduchu a na mori, s ktorým Ukrajina bezpodmienečne súhlasila, sa napokon nedosiahol.
Spýtali sme sa experta Jana Šíra z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií Univerzity Karlovej v Prahe, ako hodnotí tento telefonát a čo môžeme očakávať ďalej.
„Rozhovor v zásade potvrdil to, čo bolo jasné vopred – že akékoľvek snahy o diplomatické riešenie vojnového konfliktu, ktorý vypukol v dôsledku genocídnej agresie, sú odsúdené na neúspech,“ hovorí politológ.
Šír, autor knihy Ruská agresia proti Ukrajine, považuje takýto vývoj za očakávaný, keďže Rusko ako agresor sa neuspokojí s ničím menším, než so zničením Ukrajiny.
„Problém je v tom, že samotná myšlienka, že vojnu možno ukončiť inak, než kladením odporu agresorovi, je od začiatku mylná,“ hovorí expert.
Šír poukazuje na fakt, že telefonát nepriniesol 30-dňové prímerie, iba súhlas s obmedzením útokov na energetickú infraštruktúru.
„No súhlas s niečím takým ešte neznamená praktickú realizáciu opatrenia,“ upozorňuje.
So zastavením útokov by musel súhlasiť aj Kyjev. V praxi by to však bol vývoj, z ktorého by profitoval práve Kremeľ. Ukrajina totiž neustále útočí na ruskú energetickú infraštruktúru – čo je jedna z mála výhod, ktoré jej ešte zostali. Navyše, z vyhlásení Ruska a USA nie je úplne jasné, na ktoré ciele by sa zastavenie útokov vzťahovalo, čo otvára priestor na rôzne interpretácie.
Donald Trump, ktorý sa rád chváli svojimi skúsenosťami z vyjednávaní v rámci podnikateľskej kariéry, v tomto prípade prakticky nič nedosiahol. Cieľom Bieleho domu bolo zistiť, či je Kremeľ ochotný robiť ústupky, no Trump nezískal ani len súhlas Putina s 30-dňovým prímerím.
„Je to neúspech. Minimálne v kontexte stanoveného cieľa – posadiť strany za rokovací stôl a dosiahnuť prímerie,“ uzatvára Šír.
Kremeľ vo vyhlásení, ktoré vydal po telefonáte, tvrdí, že na dosiahnutie prímeria je potrebné vyriešiť otázku ukrajinskej mobilizácie a dodávok zbraní zo zahraničia. Jednoducho povedané, Rusko požaduje, aby Ukrajina prestala mobilizovať a prijímať západné zbrane, zatiaľ čo by Moskva naďalej vyrábala zbrane, dostávala ich od svojich spojencov a pokračovala v nábore nových regrútov.
„Táto požiadavka je z ruského pohľadu logická, pretože by efektívne spútala druhú stranu. Rusko sa snaží, aby sa Ukrajina nemohla brániť a aby bola voči jeho požiadavkám a tlaku čo najzraniteľnejšia,“ vysvetľuje expert.
Trump však tvrdí, že otázka vojenskej pomoci sa v rozhovore ani neotvorila. Podľa experta však nie je vylúčené, že americký prezident neskôr vyhovie ruským požiadavkám.
„Ak bude Trumpovi záležať na rýchlom uzatvorení prímeria bez ohľadu na jeho cenu, je logické, že môže vyvíjať tlak na slabšiu stranu, ktorou je momentálne Ukrajina,“ hovorí Šír.
Americký prezident má povesť nepredvídateľného politika a teoreticky môže zatlačiť aj na Rusko. V minulosti už pohrozil ďalšími ekonomickými sankciami.
„Ekonomické nástroje sú mimoriadne dôležité. Ak nemôžete priamo ovplyvniť motiváciu druhej strany a jej kalkulácie, musíte prijať opatrenia, ktoré jej znemožnia financovať nežiaduce správanie – v tomto prípade vojnu. Zatiaľ však nič nenaznačuje, že by Trump uvažoval týmto smerom,“ domnieva sa expert.
Existujú obavy, že ruský prezident touto taktikou zavádza, snaží sa zdržiavať a zároveň vyjednávať ústupky, ktoré by oslabili pozíciu Ukrajiny. Samotné Rusko však nebude súhlasiť s podmienkami, ktoré by ho oslabovali. Šéf Kremľa je presvedčený, že skôr či neskôr na Ukrajine zvíťazí.
„Je to jednoduché. Kľúč k zastaveniu konfliktu má Putin. Ten však chce bojovať, takže môžete vyjednávať od rána do večera, 24 hodín denne, a nikam to nepovedie,“ myslí si expert.
„Zjavne vidí, že mu takáto taktika zatiaľ prechádza, takže nemá dôvod ju meniť,“ dodáva.
Jedinou cestou z tohto konfliktu tak môže byť vyčerpanie jednej zo strán do takej miery, že už nebude schopná ďalej bojovať.
Šír pripomína, že ciele Ruska sa nezmenili a naďalej ostávajú maximalistické. Podľa konsenzu odborníkov bolo cieľom Kremľa rýchle obsadenie Kyjeva a nahradenie súčasnej vlády a prezidenta Volodymyra Zelenského proruskou bábkovou administratívou. Moskva sa snaží Ukrajinu ako samostatný štát zničiť a premeniť ju na nesvojprávnu entitu.
„Samozrejme, najradšej by ju úplne podrobili, teda dostali pod vlastnú kontrolu, ale keďže sa im to pre odpor Ukrajincov nedarí, Rusi sa aspoň snažia maximalizovať svoje zisky. To znamená, že sa sústredia na územia, ktoré už obsadili, a zvyšok krajiny chcú zničiť,“ vysvetľuje politológ.
Na ľahkú váhu podľa neho netreba brať ani Putinove nedávne vyhlásenia. Minulý týždeň tvrdil, že na dosiahnutie mieru je nutné odstrániť príčiny vojny. Kremeľ pritom dlhodobo prezentuje ako hlavnú príčinu konfliktu „fašistickú vládu v Kyjeve“, ktorú podľa neho podporuje Západ. Putin tak v podstate volá po odstránení legitímne zvolených predstaviteľov Ukrajiny, a tým podmieňuje ukončenie vojny.
Expert však upozorňuje, že Putinove ambície presahujú Ukrajinu a bolo by chybou sústrediť sa iba na nášho východného suseda. Ruský prezident sa snaží spochybniť súčasné svetové usporiadanie a túži po jeho zmene.
Je všeobecne známe, že Putin považuje rozpad Sovietskeho zväzu za „najväčšiu geopolitickú tragédiu 20. storočia“ a usiluje sa o obnovenie ruskej sféry vplyvu v rozsahu, aký existoval počas studenej vojny.
„Ruská agresia proti Ukrajine nie je konečným cieľom. Cez tento konflikt chce Moskva tlačiť na Západ, aby akceptoval jeho výsledky, a zároveň sa snaží dosiahnuť revíziu medzinárodného poriadku,“ uvádza odborník.
Rusko chce, aby Západ rezignoval na vynucovanie medzinárodného práva a aby o osude krajín rozhodovalo len niekoľko veľmocí.
„Niekoľko veľkých mocností by si v zásade mohlo robiť, čo chce,“ dodáva.
Táto mentalita sa odráža aj vo výrokoch bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý sa po telefonáte Putin-Trump na sociálnej sieti pochválil anekdotou, že USA a Rusko sú jedinými „jedákmi“ pri stole.
Na večeru majú Európsku úniu a konkrétne európske krajiny ako Francúzsko či Veľkú Britániu, pričom hlavným chodom je Ukrajina. Tento postoj jasne ukazuje, že Rusi nevnímajú Európsku úniu ani európske krajiny ako rovnocenných partnerov pri vyjednávaniach či rozhodovaní o svetovom dianí.
„Za rovnocenných partnerov považujú iba Spojené štáty. Čiastočne sa im to darí presadzovať vďaka tomu, že Američania pristúpili na túto hru a diskutujú s nimi o niektorých otázkach na bilaterálnej úrovni,“ uvádza politológ.
Pripomína, že tento spôsob uvažovania bol viditeľný už v ruských požiadavkách z decembra 2021, teda krátko pred inváziou na Ukrajinu. Moskva vtedy požadovala návrat hraníc Severoatlantickej aliancie (NATO) do stavu pred rokom 1997, čo by znamenalo vylúčenie Slovenska, Česka, Poľska a pobaltských štátov z Aliancie. Ide o mimoriadne nebezpečnú situáciu.
„To znamená, že ruský nárok na vlastnú sféru vplyvu nezahŕňa len susedné krajiny, ale aj bývalé sovietske satelity zo studenej vojny v strednej a východnej Európe – vrátane Slovenska a Českej republiky,“ vysvetľuje Šír.
Pobaltské štáty, ktoré boli násilne pripojené k Sovietskemu zväzu, a Poľsko, ktoré bolo satelitom Moskvy, neustále varujú pred takýmto scenárom a obávajú sa, že po Ukrajine by mohli byť ďalšie na rade.
Izrael obnovil útoky v pásme Gazy, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
