Podľa viacerých expertov sa Donald Trump stal ľahkou obeťou manipulácie ruského prezidenta Vladimira Putina. Jeho najnovšie vyjadrenia a prístup k rokovaniam s Kremľom vyvolali obavy v Európe aj Spojených štátoch.
Už počas predvolebnej kampane v roku 2016 demokratická kandidátka Hillary Clintonová upozorňovala, že Trump je preferovaným kandidátom Kremľa práve preto, že sa dá ľahko ovplyvniť.
„Je celkom jasné, že ste ochotní zastávať Putinovu líniu, naskočiť do jeho zoznamu želaní, rozbiť NATO, robiť čokoľvek, čo chce,“ vyčítala mu vtedy.
Ako sa ukazuje, Clintonovej slová sa zdajú byť predvídavé. V uplynulých dňoch svet nešokoval len telefonát medzi Trumpom a Vladimirom Putinom, ale aj spôsob, akým prebehol.
Len krátko predtým minister obrany Pete Hegseth počas návštevy Bruselu uviedol, že návrat Ruskom okupovaných ukrajinských území pod správu Kyjeva je nerealistický. Zároveň odmietol aj členstvo Ukrajiny v NATO.
Následne prebehol telefonát medzi Trumpom a Putinom, ktorý americký prezident označil za „veľmi dobrý“. Zároveň vyhlásil, že verí ruskému prezidentovi v jeho snahe ukončiť vojnu – čo je v priamom rozpore so závermi západných spravodajských služieb, predošlej administratívy Joea Bidena aj európskych lídrov.
Neistá pozícia Ukrajiny a Európy pri vyjednávacom stole vyvolala na Starom kontinente veľké znepokojenie. Objavili sa prirovnania k Mníchovskej dohode z roku 1938.
„Ani Chamberlain neklesol tak nízko v roku 1938. A vieme, ako Mníchov dopadol,“ uviedol bývalý švédsky premiér a spolupredseda Európskej rady pre zahraničné vzťahy Carl Bildt.
Zatiaľ čo európski lídri vrátane Emmanuela Macrona a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varujú Trumpa pred Putinom, on opakuje ruské naratívy. Tvrdí, že vojnu rozpútali Ukrajinci svojou snahou vstúpiť do NATO a obviňuje Bidenovu administratívu z podpory tohto úsilia.
Trump však prehliada fakt, že Biden pred inváziou ponúkol Kremľu možnosť pozastaviť žiadosť Ukrajiny o členstvo v Aliancii výmenou za mier, čo Moskva odmietla.
Bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton varuje, že americký prezident sa stal obeťou Putinových manipulácií, ktoré ruský líder pripravoval dlhodobo.
„Putin si na to pripravil pôdu. Minulý týždeň vyhlásil, že súhlasí s Trumpom v tom, že keby bol prezidentom, vojna by sa nikdy nezačala,“ povedal Bolton pre CNN.
Podľa neho ruský prezident cielene lichotil Trumpovi a podnikol sériu krokov, aby ho dostal na svoju stranu. Jedným z nich bolo aj nedávne prepustenie amerického rukojemníka Marka Fogleho, čo Trumpovi umožnilo prezentovať sa ako rozhodujúci hráč na svetovej scéne.
Bolton zároveň kritizoval Trumpove ústupky Putinovi a varoval, že tým oslabil pozíciu USA ešte pred začatím akýchkoľvek rokovaní.
„Trump sa prakticky vzdal Putinovi ešte predtým, než sa rokovania vôbec začali,“ zdôraznil.
Pripomenul, že postoj amerického prezidenta je odklonom od dlhodobej politiky Washingtonu a jeho spojencov, ktorí podporovali územnú integritu Ukrajiny a vnímali jej vstup do NATO ako otázku času.
„Putin si dnes pripísal celú sériu víťazstiev. So Zelenským rokovať nechce, pretože si myslí, že z Trumpa vyťaží viac. A má pravdu,“ dodal Bolton.
Podľa experta slová amerického prezidenta neohrozujú len Ukrajinu a Európu, ale aj americkú národnú bezpečnosť. Jeho ústupčivý postoj môže povzbudiť Čínu v jej ambíciách ohľadom Taiwanu.
Rovnaký názor zastáva aj poľský politológ a bývalý diplomat Roman Kuźniar. V rozhovore pre Onet varoval, že šéf Oválnej pracovne sa stal ideálnou korisťou pre Putina kvôli svojmu egu.
„Najhoršie je, že Trump sa vo svojej arogancii pustil do rokovaní s Putinom bez akejkoľvek prípravy. A keďže ‚mäsiar z Kremľa' je skúsený, prefíkaný dôstojník KGB, bude mať nad Trumpom navrch vo všetkých ohľadoch,“ uviedol Kuźniar.
„Trump k Putinovi pristúpil so stiahnutými rukavicami. Pre takého prefíkaného hráča je to ideálny súper. Bude mu lichotiť, sľubovať hory zlata a prezentovať sa ako obeť konfliktu na Ukrajine,“ dodal.
Zároveň upozornil, že Európa sa ocitla v neistej situácii, keďže americký prezident zaobchádza so svojimi spojencami horšie ako s Putinom či Pekingom. Preto bude kľúčové, aby sa Európa zomkla a prebrala väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu.
Analytik Ondřej Soukup vysvetľuje, čo môžeme očakávať od telefonátu Trump a Putin, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
